"Ak v modlitbe vnímame ten militantný rozmer, kedy je človek v pozícii Božieho bojovníka, je zaodetý do výzbroje Božieho slova. Štítom, ktorý ho chráni a zároveň je jeho cestou, je Božie slovo," avšak nejde o to, o čo človek v modlitbe ruženca prosí, hovorí fráter Bruno. Čo je teda najdôležitejšie, najpodstatnejšie?

- ako formuje srdce človeka, zastavuje vojny a ovplyvňuje beh dejín.

Človek, ktorý sa modlí ruženec, má v rukách oveľa viac než len "nejaké" zrnká ruženca; čo všetko má v rukách, čoho všetkého je schopný?

Čoho je schopný modliaci sa človek? Panna Mária hovorí, že všetkého. Keď je človek v harmónii, vyváženosti, načúvaní na Božie vnuknutia, tak všetko sa deje v súlade s Božou vôľou. A toto je to, čo sa modlíme: "Ako v nebi, tak i na zemi." Aj Ježiš to hovorí, keď poviete tomuto vrchu s vierou: Presuň sa odtiaľto tam, presunie sa (Mt 17, 20).

My môžeme prosiť o čokoľvek, čo je v zhode s Božou vôľou. Problémom však je, že mnohí často nie sú natoľko vnímaví na to, čo vlastne tá Božia vôľa je. Keď počúvame Boha, keď počúvame Ježiša, keď sme v prítomnosti Panny Márie, to je dobro pre seba i pre iného. Je to pozícia žehnania. Nie preklínanie.

A tiež sem patrí aj modlitba príhovoru, kde človek vkladá svoje úmysly za druhých. A to je to, k čomu Panna Mária vyzýva: modlite sa za seba, ale aj navzájom. Poznáme krásne svedectvá o sile modlitby, o zázračných uzdraveniach, obráteniach, zabráneniu vojen či rozpadu manželstva. Preto aj pápeži odporúčali ruženec ako jednu z najlepších foriem modlitby v rodine.

O čo má človek v modlitbe ruženca prosiť a od čoho vypočutie jeho prosby závisí?

Nejde o to, o čo človek prosí, ale ide o to, nájsť si čas, aby bol človek vnímavý na to, čo mu chce povedať Boh. Ovocím ružencovej modlitby môže byť aj poznanie. A poznanie môže byť mnohokrát v tom, že človek sa modlil za nesprávny úmysel. Preto je dôležité správne formulovať úmysel modlitby.

Aj keď sme presvedčení, že sa modlíme za dobrú a správnu vec, priložme k tomu dodatok: "Bože, ak je to tvoja vôľa." Povedzme Bohu, napríklad: "Bože s týmto žijem, s týmto sa trápim, odovzdávam ti to. Aká je tvoja vôľa? Ak je to tvoja vôľa, prosím ťa o milosť... napríklad uzdravenia alebo vyriešenia tohto problému."

To je hneď iná pozícia, ako keď prosiaci príde za nejakým bohatým človekom, dá mu zoznam na stôl so slovami: "Pane, Bože, tak toto...." Ale prídem v duchu pokory. A v tomto je rozmer vnútorného nastavenia.

Často človek prichádza k Bohu ako pyšný. Akonáhle to svoje od Boha nedosiahne, obviňuje Boha a celé okolie, ale nevidí svoju vnútornú biedu.

Boh mu tým, že neodpovedá, a vidí hlúposť takéhoto človeka, dáva čas, aby sa prosiaci zamyslel nad tým, prečo to je tak. Touto skúškou prichádza aj viera, či sme naozaj vytrvalí. Či nevnímame Boha ako nejaký automat, niekoho na plnenie našich predstáv. Hľadať nejaké jednoduché riešenia mávnutím prútika, tak to nefunguje, ako si niektorí myslia. Boh je o vzťahu.

Spomínali ste modlitbu príhovoru; ako pôsobí modlitba ruženca v prípade príhovoru za iných ľudí?

Svätá Monika s vierou prosila Boha za obrátenie svojho syna. Boh tak hľadanie Augustína zúročil, a to geniálnym spôsobom. A práve tento príbeh obrátenia je veľkým povzbudením pre ostatných. Keď sa niekto nachádza v stave pred obrátením, tak je potrebný niekto, kto mu obrátenie vyprosí. Mnohí ľudia celý život zápasia s tým, že sa akoby nevedia vpratať do toho, čo žijú, nevedia prijať seba samých, a stále hľadajú niečo, čo nikdy nedosiahnu, pokiaľ neurobia ten prvotný krok. Teda, pokiaľ sa neobrátia k Bohu.

Modlitbou príhovoru sa za týchto ľudí prihovárame, aby Božia milosť v nich bola skutočne naplnená. Teda, aby to oni dokázali rozlíšiť a aby to dokázali aj prijať. Viera je z počutia, a keď im my o nej nepovieme, možno sa ani nemali kedy alebo nechceli o nej dozvedieť. Ak je ich vnútro nezdeformované, je nastavené na Boží hlas. Ich svedomie im hovorí, či konajú dobre alebo zle.

Ale niekedy potrebujú "koncovku", a tá je vždy na každom človeku - jeho slobodné rozhodnutie zmeniť svoj život, je to rozhodnutie i prijať okolnosť, v ktorej sa nachádza, lebo možno práve cez ňu zachráni seba alebo svojich blízkych.

Vytrvalosť v modlitbe je ako kvapka, ktorá kvapká na kameň, ona je sama osebe slabá, ale vďaka vytrvalosti spraví jamu, dieru do kameňa. A takto pôsobí aj Božia milosť, ktorá stále takto na človeka kvapká, obmäkčuje ho a vytvára priestor na to, aby sa zmenil. To je trpezlivosť Boha, že nám stále dáva šancu. Teda ide o jeho Milosrdenstvo.

Okrem toho, že človek môže modlitbou ruženca vyprosiť obrátenie hriešnikov, ovplyvňovať a usmerňovať beh životných okolností, dokonca celých ľudských dejín, v prvom rade mení aj modliaceho sa človeka. Akým spôsobom ruženec zasahuje a formuje srdce človeka?

Cez verbálnu formu modlitby tým, že ju človek počúva a zároveň aj hovorí, číta si Božie slovo, teda vhlbuje sa do tajomstva Krista ako živého Slova, človeka premieňa. Tak, ako premieňalo aj učeníkov a Pannu Máriu. A tým mení človeka, jeho srdce, pohľad a myslenie.

TREBA ZAČAŤ OD SEBA - TO, ČO ČLOVEK ZBABRAL, POTREBUJE VYNAHRADIŤ.

V opozícii inej formy modlitby, ktorá je možno viac emočná alebo pocitová, ruženec drží človeka v určitej triezvosti práve preto, že človeku hovorí konkrétne tajomstvá. Teda v prípade modlitby ruženca sa nejedná o nejaké snívanie a pocity, ale ide o skúsenosť, ktorú mal Ježiš, keď ohlasoval Božie slovo, a zároveň je to skúsenosť, ktorú mala Mária a učeníci. My sme v pozícii Ježišových učeníkov. To potom človeka privádza aj ku chvále, k ohlasovaniu, ku kázaniu svojím životom. 

Panna Mária už pri svojom prvom zjavení 13. mája 1917 sestre Lucii vo Fatime odovzdala výzvu k modlitbe ruženca. Predstavila sa ako ružencová Matka. Jeden z odkazov sestry Lucie z Fatimy znel: "Neexistuje nič, čo by sa ružencom nedalo vyriešiť - či už ide o časný alebo duchovný problém, problémy v osobnom živote každého z nás, v našich rodinách, v rodinách celého sveta či náboženských spoločenstvách alebo dokonca v živote národov." Je modlitba ruženca mediátorom všetkých problémov - osobných, rodinných i celosvetových?

Fenomén Fatimy ako takej je veľmi zaujímavý, lebo nie je jedinečný. Keď sa pozrieme na zjavenia Panny Márie, či už to bolo v La Salette alebo v Lurdoch, alebo vo Fatime, Panna Mária stále hovorí rovnaké povzbudenie, výzvu, respektíve poukazuje na rovnakú vec, a tou je obrátenie - zmena života, keď človek zastaví vlnu hriechu a zla v sebe.

Teda, treba začať od seba. A potom prichádza pokánie, čiže to, čo sme nejakým spôsobom zbabrali, potrebujeme vynahradiť. Preto pokánie ako také uzdravuje.

Preto Panna Mária pozýva k obráteniu, k pokániu a k modlitbe. A túto modlitbu nám Panna Mária odporúča ako liek a ako riešenie všetkých problémov - teda osobných, rodinných i celosvetových, ktorý spočíva práve v tomto: zamerať sa na Ježiša.

Čo tým chce Panna Mária človeka naučiť?

Človek je svojím egoistickým prístupom zahľadený do seba, vidí len seba a nikoho iného. A to má dopad na spoločnosť a celé národy. Panna Mária poukazuje na to, aby sa človek pozrel na Ježiša. Ak sa človek pozerá na Ježiša, mení svoj život. Lebo pohľad na Ježiša dáva odpoveď. Prináša pokoj a riešenie.

Pápež František má pekné heslo Miserando atque eligendo (do slovenčiny sa dá preložiť ako "poľutovaniahodný, ale vyvolený", pozn. red.), čo vyjadruje i situáciu, keď bol Matúš na mýtnici a Ježiš sa na neho pozrel súcitným milosrdným pohľadom. Čiže aj my sa musíme pozrieť na Ježiša, nielen stále na seba. Máme ho počúvať, čo on povie a konať, ako on konal. A toto je aj riešenie všetkých problémov, o ktorých sme hovorili; preto neexistuje nič, čo by sa ružencom nedalo vyriešiť.

Napriek tomu majú ľudia stále veľké problémy, dokonca Panna Mária pred očami troch detí vo Fatime odhalila desivú skutočnosť pekla...

Práve preto, lebo ľudia zabudli pozerať na Ježiša. Zabudli ho počúvať, a preto sú konflikty - vnútorné aj spoločenské. A Mária, keď prichádza, hovorí:

Modlite sa ruženec, aby sa zastavilo zlo, konkrétna vojna, ale zároveň hovorí akoby "beda", ak sa neobrátite, ak nebudete konať pokánie, ak sa nebudete modliť, ak nepozvete Ježiša do svojho srdca, ak ho nebudete prijímať v Eucharistii, príde ešte oveľa väčšie zlo.

A ľudstvo sa nepoučilo. Iba niektorí prijali výzvu, ale nebola prijatá celým ľudstvom. Toto je následok toho, že sme boli hluchí k tej výzve, ktorú nám Panna Mária hovorila už v Lurdoch, vo Fatime, a v súčasnosti aj na iných miestach, napríklad v Medžugorí.

Čo je Medžugorie? Je to spovednica sveta - toto je znamenie a liek, ktorý Panna Mária prináša: privádza k Ježišovi. Panna Mária neprivádza ľudí k sebe.

Preto aj anjel, keď sa v Portugalsku zjavil, učil deti modlitbu pred svätým prijímaním: "Odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo."

Teda aj vízia pekla, ktorú deti videli, ich nemala vystrašiť, ale mala im poukázať na realitu, čo sa deje v duchovnej sfére, koľko duší je akoby už zatratených z toho postoja zahľadenia sa do seba. Lebo sú pyšní. Oni sú si bohom. Preto nedokážu prijať ani pravdu o sebe, myslia si, že nemajú čo ľutovať, lebo tento pocit viny im chýba. Ich rozmer hovorí, že oni nepotrebujú Vykupiteľa, lebo oni sú si bohom.

A Mária poukazuje na to, že nie. Poukazuje na to, že človek potrebuje Ježiša Krista vo svojom živote.

Človek v živote bojuje nielen so sebou, so svojimi slabosťami, ale i s nepriateľom svojej duše; čo je úlohou ruženca v duchovnom boji, a nielen v ňom?

Úlohou ruženca v boji je to, že z tých vonkajších búrok alebo bojov človeka, vťahuje do stíšenia, do ticha a pokoja. Teda zo stavu vojny a nepokoja človeka vťahuje do stavu mieru a pokoja. Ruženec je zakotvený v pokoji a v dobre.

Boh nechce, aby sme bojovali, či už fyzicky, alebo vnútorne, aby sme trpeli nejakým bojom. Jediný zápas, ktorý máme my ako ľudia, je o vlastnú spásu. To je zápas, ktorý je zároveň skúškou.

Keď človek duchovne bojuje so svojimi hriechmi alebo náklonnosťami, to je zápas, ktorý musí podstúpiť pre dobro svojej duše.

V tom širšom meradle, i spoločnosť ako taká prežíva zápas, v ktorom musí byť jasný princíp a dôvod, prečo má človek bojovať, čo je zmyslom tohto boja. Je to mier, pokoj, dobro, prospertita či rozmach? Alebo je to nejaké mocenské či politické vykorisťovanie? Čo je hlavnou príčinou konfliktov vo svete? Je to mier a pokoj?

Ruženec v duchovnom boji dáva kotvu. Jeho kríž je pevným bodom, ktorý človeka drží pri Ježišovi. Aj keď sa človek šmykne, ruženec mu poslúži ako záchranné lano; doslova Mária mu ho ponúka, hádže mu toto záchranné lano, aby ho pritiahla k Ježišovi.

Z rozprávania bývalého hlavného vatikánskeho exorcistu don Gabriela Amortha je známa reakcia diabla na ruženec: "Každé Zdravas', Mária je pre mňa ako úder po hlave. Keby kresťania vedeli, aký mocný je ruženec, to by bol môj koniec." Súbor takýchto silných svedectiev potvrdil aj rímsky exorcista Francesco Bamonte v knihe Boj Panny Márie a diabla počas exorcizmov. Prečo sa diabol bojí zvlášť modlitby ruženca?

Samotná modlitba Otče náš je exorcizujúca, lebo sa končí slovami: "Zbav nás Zlého. Amen." Zdravas', Mária je moment, keď pre ľudstvo, ktoré bolo v moci zla, hriechu, na odpoveď Márie prichádza záchrana, čiže prichádza Ježiš. Preto aj prítomnosť Panny Márie ako novej Evy je pripomenutie porážky diabla a víťazstva Ježiša Krista.

A my, ktorí sa modlíme ruženec, sa staviame do tejto víťaznej línie, kde pripomíname aj diablovi, že je porazený. Preto diabol nenávidí túto modlitbu a vôbec ju neprijíma. A týmto má modlitba ruženca exorcizujúci charakter.

JÁN PAVOL II. DAL MODLITBE RUŽENCA EXORCIZUJÚCU MOC; PRETO DIABOL TÚTO MODLITBU NENÁVIDÍ, NEMÁ NA MODLIACEHO SA ČLOVEKA DOSAH.

Ján Pavol II. pri jednom stretnutí povedal, že modlitbe ruženca dáva exorcizujúcu moc, a od tej chvíle mnohí exorcisti, čo spomínajú aj Gabriel Amorth a Francesco Bamonte, keď sa modlili modlitbu ruženca, pozorovali jej účinky oslobodenia. V tomto prípade išlo o slovo pápeža, ktorý dal tejto modlitbe túto funkciu, exorcizujúcu moc.

Ide o príhovornú modlitbu za človeka, ktorý je oslabený, nad ktorým prevzal vládu zlý duch. Preto je diabol taký vnímavý na túto modlitbu, nepáči sa mu a robí všetko preto, aby docielil, aby sa ju ľudia nemodlili, aby z nej boli znechutení, aby sa im ju ani nechcelo modliť. Preto sa cítia už pri prvom desiatku roztržití či ospalí.

Mnohí ľudia práve v tomto zlyhávajú, že podľahnú tejto slabosti alebo útoku, ktorý ich odvádza od modlitby ruženca. Majú sa modliť, hoci aj roztržito či ospalo, alebo presunúť modlitbu na inokedy?

Najhoršia modlitba je: žiadna. Čiže treba premôcť túto acediu, ktorú spomínajú púštni otcovia. Samozrejme, keď si človek modlitbu ruženca zaradí na koniec dňa, tak padne unavený, drieme pri nej. Ale keď sa ho pomodlí ráno, alebo si ho počas dňa prerozdelí na päť častí, napríklad ráno sa pomodlí jeden desiatok, pred obedom ďalší, na obed ďalší, a podobne, tak zostáva vlastne prostredníctvom modlitby ruženca v dialógu, v spojení s Bohom.

Okrem toho, že modlitba ruženca má oslobodzujúci, exorcizujúci charakter, je i štítom. Akým spôsobom chráni človeka pred vplyvom zla?

Pri ruženci diabol nemá až taký dosah, pretože keď sa človek modlí ruženec, tak hovorí slová Božieho slova, doslova Božie slová. A to je exorcizujúci prvok. Čiže človek je v Božom slove zakvitnutý ako ružička, lebo v modlitbe ruženca sa zameriava na tajomstvo, ktorým je Kristus. To znamená, že myseľ je zameraná na Ježiša Krista, je tam prítomnosť Panny Márie, a potom je tam Duch Svätý.

Každé rozjímanie sa končí doxológiou Sláva Otcu, i Synu, i Duchu Svätému a Fatimskou modlitbou. Čiže tento celok nás vovádza do tajomstva, ktoré človeka zároveň aj chráni pred zlým vplyvom.

Sú známe udalosti z obdobia pontifikátu pápeža Pia V., že modlitbou ruženca si vyprosil víťazstvo boja nad Turkami; Páter Pio sa vyjadril, že "ruženec je zbraň proti zlu dnešného sveta"; kláštor s názvom Záhrada Nepoškvrnenej, ktorý v Nagasaki založil svätý Maximilián Kolbe, uchránil modliacich sa rehoľníkov pred atómovou bombou. To je fakt sila! V čom je moc tejto zázračnej modlitby, že je nazývaná zbraňou, a toto dokáže?

V Božom slove. Božie slovo jej dáva tú moc a dokáže byť štítom proti zlu. To je ako atómový kryt. Ak v modlitbe vnímame ten militantný rozmer, keď je človek v pozícii Božieho bojovníka, je zaodetý do výzbroje Božieho slova. Štítom, ktorý ho chráni a zároveň je jeho cestou, je Božie slovo. Vrcholom a vzorom každej modlitby je modlitba Otče náš, potom Zdravas', Mária.

V tomto kontexte to treba chápať tak, že obyčajné stvorenie je povýšené na úroveň Boha. Toto spravil Ježiš, keď nás vykúpil - stvorenie povýšil na úroveň Božieho syna a Božej dcéry. Keď sa človek modlí, a ruženec je v tomto geniálny, človek skôr, ako sa začne modliť dané tajomstvo, vzbudzuje si vieru modlitbou Verím v Boha.

Štít, ktorý všetky rušivé vplyvy odsúva nabok, aby človek mohol byť zameraný na ružencové tajomstvo, je vzbudenie troch Božských čností viery, nádeje a lásky v Ježiša, v ktorého veríme, ktorému dôverujeme a ktorého nadovšetko milujeme. Potom je doxológia a konkrétne tajomstvo.

Toto je sila, ktorá je aj exorcizujúca. A to je tá skúsenosť, ktorú má aj Páter Pio, ktorý sa modlil niekoľko ružencov denne. Ale nie kvantita je dôležitá; išlo o to, že bol v Božej prítomnosti natoľko ponorený, že bol neustále v dialógu s Bohom.

A ten dialóg s Bohom je práve to, čomu sa máme naučiť. Napríklad, ako majú východní otcovia Ježišovu modlitbu. Oni nerátajú, či sa ju pomodlili desať alebo deväťkrát.

Ide o stav, kedy človek vo svojej mysli vedie dialóg lásky. To robila Mária; uchovávala si slovo vo svojom srdci. To slovo ju premieňa a stáva sa v nej telom. Toto je výzva pre nás kresťanov.

Keď som plný Božieho slova, keď ho poznám a vediem s Bohom dialóg, potom som silný, lebo z môjho vnútra, z môjho myslenia a z môjho konania cítiť tú Božiu pečať, Božiu prítomnosť. A toto rozplýva všetko zlo.

O tomto čítame aj v jednom z prisľúbení ruženca, ktorý dala Panna Mária: že tým, ktorí sa modlia ruženec, bude všetko dané...

A to je preto, lebo sú stále na frekvencii dialógu s Božím slovom. Takýto človek, keď sa modlí, nevyprosuje si, aby Boh konal podľa jeho predstavy, ale je vnímavý na to, čo Boh chce pre neho. A Boh chce pre neho to najlepšie.

Toto všetko prechádza i do fyzického sveta, ako zažili mnohí ľudia, napríklad aj pápež Pius V. pri boji. Keď sa šíri zlo, treba ho zastaviť a poraziť. A to sa dá len dobrom. Zo strany Turkov bola vojenská presila niekoľkonásobne väčšia ako naša, ktorá bola naviac rozhádaná. Pius si túto skutočnosť uvedomoval, ako aj to, že Európa bola rozbitá. Turci to využili a stále sa pokúšali ju atakovať. Naši bojovníci išli do boja vyspovedaní a boli zmierení s možnosťou kedykoľvek zomrieť.

Toto je duchovný rozmer kresťanského bojovníka - je pripravený kedykoľvek zomrieť za Ježiša a ide s vedomím, že bojuje v Pánovom mene. Tak bojovali aj Izraeliti, ktorí tým doslova čistili územie.

A z pozície bojovníka sa treba pozrieť aj do svojho vnútra a skúmať, koľko bôžikov tam človek má, ktorým rozdáva svoj čas a pozornosť na úkor toho, aby svoj čas venoval a prežil s Bohom a v Bohu tak, aby poznal a plnil jeho vôľu.

Rozhovor bol publikovaný na zastolom, autor: Júlia Kubicová 
Prečítajte si tiež:  Dominikán Bruno Donoval / Ruženec vovádza do ticha, v ktorom sme schopní zachytiť Božiu frekvenciu

Prísľub Panny Márie pre tých, čo sa budú modliť ruženec

• 1. Všetkým, ktorí sa budú zbožne modliť môj ruženec, sľubujem svoju zvláštnu ochranu a hojnosť milostí.
• 2. Tí, ktorí v modlitbe ruženca vytrvajú, dostanú zvláštnu milosť.
• 3. Ruženec bude mocnou ochranou proti peklu, zničí zlo, zbaví svet hriechu a zaženie blud.
• 4. Ruženec rozhojní čnosť a obsiahne pre duše hojné Božie milosrdenstvo. Odvráti srdcia ľudí od lásky k svetu a jeho márností a pozdvihne ich k túžbe po večných veciach. Tie duše sa posvätia týmto prostriedkom.
• 5. Tí, čo sa mi odovzdajú cez ruženec, nezahynú.
• 6. Toho, kto bude zbožne recitovať môj ruženec, uvažujúc nad tajomstvami, nikdy nepremôže nešťastie, nezažije Boží hnev a nezomrie náhlou smrťou. Hriešnik sa obráti, vytrvá v milosti a zaslúži si večný život.
• 7. Kto sa zasvätí môjmu ružencu, nezomrie bez sviatostí cirkvi.
• 8. Tí, čo budú verne recitovať môj ruženec, budú počas svojho života a po smrti účastní Božieho svetla a plnosti jeho milostí, vlastných svätým.
• 9. Ihneď vyvediem z očistca duše zasvätené môjmu ružencu.
• 10. Deti môjho ruženca sa budú tešiť veľkej sláve v nebi.
• 11. Čo budeš žiadať prostredníctvom ruženca, dosiahneš.
• 12. Tým, ktorí budú šíriť môj ruženec, sľubujem pomoc vo všetkých ich potrebách.
• 13. Dosiahla som od svojho Syna, že všetci členovia ružencového bratstva budú mať svojich orodovníkov v živote a v smrti, celý nebeský dvor.
• 14. Tí, ktorí sa zbožne modlia môj ruženec, sú moje milované deti, bratia a sestry Ježiša Krista.
• 15. Zasvätenie sa môjmu ružencu je zvláštne znamenie predurčenia.

Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca, dala dominikánovi, bl. Alanovi de la Roche, pätnásť prísľubov pre tých, ktorí sa budú zbožne modliť jej ruženec. Povedala mu: "(...) nesmierne veľa kníh by bolo treba napísať, aby v nich boli zaznamenané všetky zázraky môjho posvätného ruženca." Z knihy Ruženec, s Máriou kontemplovať Krista, Dominikánske mariánske centrum, Košice 2005.

AKO SA MODLÍ RUŽENEC

Fr. Bruno Branislav Donoval

je prior konventu v Dunajskej Lužnej, člen Liturgickej komisie Slovenskej provincie Rehole kazateľov, rehoľný asistent BLSD v Trnave, katechéta CMŠ Madony Žitného ostrova, ľudový misionár, exercitátor a spolupracovník TV Lux, asistent promótora DMC pre ružencový apoštolát na Slovensku. Vo voľnom čase relaxuje, najmä v prírode a s priateľmi. Má rád ticho, klasickú hudbu a spev.