Ján Ďačok / Ochrana zdravia ≠ ochrana života?

Rozhovor s lekárom, bioetikom, morálnym teológom Jánom Ďačkom o potratoch, ich rizikách a dôsledkoch. Podľa neho boj proti ľudskému životu už na úrovni zárodku sa stáva stále zákernejším.

V rozhovore sa dozviete:
- ako prebieha potrat,
- aký je rozdiel v dôsledkoch chirurgických a farmakologických potratov,
- či je potratová tabletka voľnopredajná alebo na lekársky predpis,
- čo zohľadňuje Katolícka cirkev pri hriechu potratu,
- ako sa možno vyslobodiť z postabortívneho syndrómu. 

Podľa jezuitu Jána Ďačka sa presadzuje tendencia potraty skrývať, chirurgické potraty nahrádzať farmakologickými, privatizovať ich, vykonávať ich čím skôr, čím rýchlejšie a čím viac. To poukazuje na otvorenú nenávisť voči životu - čo je vlastnosťou ducha, ktorý chce iba klamať, ničiť a zabíjať.

Je o potraty malý či veľký záujem?

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa na celom svete každý kalendárny rok prevedie asi 40 miliónov až 60 miliónov chirurgických potratov. Ide o strašné číslo, predstavuje straty na ľudských životoch takmer v takej miere, v akej ich mala za následok celá druhá svetová vojna. Jej straty sa odhadujú na asi 50 miliónov až 70 miliónov ľudí. A to sa pýšime, akí sme "pokrokoví" a "humánni"!

Čo sa týka štatistiky v prípade chemických potratov, napríklad iba v Anglicku a Walese sa v roku 2019 evidovalo viac ako 207 000 prípadov umelého prerušenia tehotenstva. Je to najvyšší počet potratov od prijatia zákona, ktorý bol schválený v roku 1967.

Z uvedeného celkového počtu potratov za rok 2019 v 73% to bolo dôsledku hormonálnej potratovej tabletky, čo znamenalo nárast jej použitia o 2% v porovnaní s prechádzajúcim rokom. Je to alarmujúci údaj. V Taliansku na chemický potrat pripadá asi 20% z celkového počtu potratov.

Ako sa prevádza potrat?

Keď sa hovorí o potrate, zvyčajne sa má mysli klasický alebo chirurgický spôsob. V podmienkach Slovenska, ako aj v iných vyspelých krajinách, sa potrat prevádza tak, že sa žena uspí, teda uvedie do celkovej anestézy, rozšíri sa maternicové hrdlo a obsah maternice sa odsaje aj so zárodkom, alebo sa do dutiny zavedie kyreta, čo je špeciálny nástroj so zahnutým koncom a ostrými okrajmi, ktorou sa "vyčistí" vnútrajšok maternice. 

To znamená, že zárodok, teda už živá ľudská bytosť, sa roztrhá na kusy, ktoré sa postupne z maternice odstránia.

Druhý spôsob prevádzania potratov je chemický či farmakologický, prostredníctvom hormonálnych preparátov, ktoré spôsobujú "falošnú menštruáciu", teda umelo navodené odlúčenie sliznice maternice aj so zárodkom, ktorý sa do nej predtým uhniezdil. Ide o preparáty potratovej tablety Ru486.

Spomenuli ste chirurgické a farmakologické potraty. Je nejaký rozdiel v ich dôsledkoch?

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že farmakologický potrat je "šetrnejší". Je to však len falošná predstava. Napokon, aj jedna aj druhá forma potratu vedie k tomu istému cieľu: zbavenie sa dieťaťa ako nepohodlného alebo neželaného dôsledku sexuálneho styku či stykov alebo spôsobu života.

To sa skôr či neskôr môže veľmi negatívne prejaviť v živote ženy, či už rôznymi zdravotnými ťažkosťami alebo vo forme postabortívneho syndrómu. Výsledok je vo všetkých prípadoch rovnaký a zasahuje ženu v jej osobnom bytí, čo vedie k hlbokému smútku a bolesti.

Je v čase užitia potratovej tablety nevyhnutná prítomnosť lekára? Akým rizikám sa vtedy žena vystavuje?

Podľa rozhodnutia niektorých európskych krajín, ako napríklad Veľká Británia alebo Taliansko tieto preparáty možno užiť aj v domácom prostredí, hoci je evidentné riziko závažných komplikácií, ako sú infekcie, sepsa, teda celková otrava organizmu, závažné krvácanie, ktoré vo viacerých prípadoch už zapríčinili smrť. Žena sa ponecháva vo svojej samote, čo len zvyšuje jej utrpenie fyzické i psychické.

Možno tieto tablety prevziať len na lekársky predpis?

Od júla 2020 v Spojených štátoch severoamerických bolo možné dostať poštou potratovú tabletku Ru486. Rozhodol o tom Úrad pre kontrolu potravín a liekov (FDA - Food and Drug Administration). Táto inštitúcia zrušila predtým platné opatrenie, podľa ktorého žena si mala osobne prevziať tento preparát od svojho lekára.

Dôvodom rozhodnutia bola pandemická situácia. Ženy mohli užívať tieto preparáty v domácom prostredí, bez lekárskej kontroly. Podľa informácie, ktorá bola publikovaná v denníku Avvenire v októbri 2020, približne 60% potratov vykonaných v Spojených štátoch, počas prvých 10 týždňov tehotenstva, sa uskutočňujú nie chirurgickou, ale chemickou cestou.

Na zozname základných liečiv Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je i potratová tableta, ktorej jediným cieľom "liečby" je smrť.

Hormonálny preparát EllaOne bol zavedený v Taliansku v roku 2011. Najprv sa vydával len na lekársky predpis. Od roku 2016 sa však toto nariadenie zrušilo pre dospelé ženy nad 18 rokov. Tým sa aj stratila kontrola nad jeho užívaním. Kým sa ho v roku 2015 predalo 145 101 balení, v roku 2018 to už bolo 260 139 balení. Od roku 2020 sa tento preparát uvoľnil aj pre dievčatá pod 18 rokov, a to rovnako bez lekárskeho predpisu. Možno si ho voľne kúpiť v lekárňach.

Tak sa dostal na úroveň bežne dostupných liekov ako sú tablety proti bolesti hrdla, kloktadlá a mnohé iné. Tým sa jeho spotreba určite zvýši, čo zaiste nemálo poteší francúzsku farmaceutickú spoločnosť HRA Pharma, ktorá je vedúcou spoločnosťou v produkcii antikoncepcie. Ba viac, od roku 2017 EllaOne je na zozname "základných liečív" WHO!

Ako je možné, že potratová tableta je medzi bežne dostupnými "liečivami", a to dokonca bez receptu?

Dôvodom je "ustarostenosť", aby tehotenstvá dospievajúcich dievčat sa znížili na minimálnu mieru, pretože tehotenstvá v tejto kategórii sú dôležitým ukazovateľom vývoja spoločnosti. V roku 2018 sa v Taliansku vykonalo 76 328 chirurgických potratov, z čoho 2 268 ich pripadlo na nedospelé dievčatá, čo predstavovalo menej ako 3%.

Nekontrolovaný prístup k EllaOne zo strany dievčat pod 18 rokov znamená "radikálnu zmenu pre ochranu telesného a psychologického zdravia nedospelých", ako to uviedol Taliansky úrad pre kontrolu liečiv (AIFA - Agenzia Italiana del Farmaco), ktorý toto uvoľnenie schválil. Je jasné, že tu ide o ideologické zavádzanie zo strany najvyššej inštitúcie pre kontrolu liečiv v Taliansku! A postoj WHO sa v tom nijako nelíši.

Ochrana zdravia ≠ ochrana života?

Ako si možno vysvetliť tento postoj Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)?

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie za tehotenstvo sa považuje obdobie od zahniezdenia sa vajíčka v maternici až po narodenie, teda nie od jeho oplodnenia. Nejde tu o vedecký postoj, ale o účelovú ideológiu, ktorá prvé dni existencie osobného individuálneho života úmyselne necháva vo "vákuu" a vystavuje ho tak beztrestnému vplyvu tých, ktorí chcú pôsobiť proti ľudskému životu práve v tomto období. Možno len " žasnúť" nad tým, na čo sa prepožičiava WHO a pýtať sa, kto stojí za jej nevedeckými rozhodnutiami!

Prihliada Katolícka cirkev pri hriechu potratu na rôzne prostriedky a techniky jeho prevedenia či štádium tehotenstva?

Katolícka cirkev bola, je a určite bude - a musí byť - aj v budúcnosti ochrankyňou každého počatého života. Jej postoj je synteticky vyjadrený napr. aj v spomínanej Inštrukcii Dôstojnosť osoby: "úmyselný potrat je - nezávisle od toho, ako je vykonaný - vedomým a priamym zabitím ľudskej bytosti v počiatočnom štádiu jej života medzi počatím a narodením.

Použitie prostriedkov intercepcie," ktoré blokujú rast, pohyb a zahniezdenie zárodku v maternici, "a kontragestatív" vyvolávajúcich pseudomenštruáciu, čo vedie k odstráneniu už zahniezdeného zárodku, "spadá pod hriech interrupcie a je závažne nemorálne. Okrem toho, len čo je isté, že bola uskutočnená interrupcia, nesie to so sebou aj závažné kánonické postihy" (č. 23, porov. CIC, kán 1398).

Aká je morálna závažnosť a dopad potratového skutku?

Každý úmyselný potrat má za následok zabitie inej živej ľudskej bytosti.

Morálnu závažnosť tejto skutočnosti prehlbuje aj to, že vždy ide o nevinnú bytosť. Keď sa ide na potrat, to znamená, že žena vie, je si vedomá a má to aj potvrdené, že je tehotná. A preto každé úmyselné ukončenie tehotenstva nemôže nemať dopad na všetky roviny života ženy.

Od čoho závisí veľkosť viny spôsobenej potratom?

Každý úmyselný potrat je veľké zlo spôsobujúce hlboké zranenie ženy. Veľkosť viny však môže byť ovplyvnená viacerými činiteľmi či okolnosťami. Rozlišujeme vonkajšie alebo vnútorné, ktoré môžu ovplyvňovať osobnú slobodu a zodpovednosť. Rozhodujúca je pozícia manžela či partnera, najbližších príbuzných a priateľov. Ak v nich žena nájde oporu a povzbudenie, môže prekonať pokušenie potratu.

Niekedy to býva práve naopak. Čo môže spôsobiť negatívny vplyv okolia?

Často partneri sú nezrelí a nedokážu alebo nechcú byť oporou partnerke práve v okamihoch, keď je vnútorne rozkolísaná a vystavená tlaku novej situácie. Keď to muži "hodia na plecia" iba samotnej žene takými a podobnými formuláciami: "To je tvoja vec, vyrieš si ju sama!", "Keď si to necháš, určite ťa opustím!", "Dobre vieš, že v tejto situácii si nemôžeme dovoliť dieťa!" a podobne, jej situácia je veľmi ťažká.

Keď nenájdu pochopenie ani u vlastných matiek, svokier či priateliek, ba práve naopak, tie ich "povzbudia" tak alebo podobne: "Ty si nevieš zariadiť veci tak ako to vedia iné?!", "Dieťa v tvojej situácii?!", "To chceš byť taká nerozumná a riskovať prácu, kariéru, do ktorej si toľko investovala?!", osud dieťaťa môže byť často spečatený.

Ak sa žena nachádza v takejto ťažkej situácii pod tlakom, môže sa stať, že sa vplyvom okolia rozhodne nesprávne. Príbuzní však pri svojich radách zabúdajú, že bolesť potratu spúšťa lavínu ďalších krutých utrpení, ktoré môžu byť dokonca oveľa väčšie.

Kto podľahol "kultúre smrti" či "kultúre skartovania", je pozvaný ísť opačným smerom a prispieť pre "kultúru života" či "kultúru prijatia a sprevádzania".

To je návod či "recept" nielen pre ženy, ktoré podstúpili potrat, ale pre všetkých tých, ktorí ich v tom podporili.

To však nie je jednoduché, mnohých dlhé roky prenasleduje nočná mora postabortívneho syndrómu (PAS)...

Áno, treba povedať, že negatívne dôsledky prekonaného potratu, hlavne pocit viny, môžu pretrvávať roky, desaťročia alebo aj celý život. Dobre ich poznajú psychológovia, psychiatri a aj kňazi. Postabortívny syndróm postihuje nielen ženy, ktoré podstúpili potrat, ale aj tých, ktorí boli rôznym spôsobom zapojení do tohto smutného procesu. Týka sa to hlavne zdravotníckych pracovníkov, ktorí ha priamo vykonávali.

Ako sa možno vyslobodiť z područia postabortívneho syndrómu?

Odpoveď na túto otázku naznačuje vyššie spomínané odporúčanie Jána Pavla II. Z môjho pohľadu, k vyslobodeniu môže prispieť konanie na viacerých rovinách. Poukážem na štyri: duchovnú, charitatívnu alebo humanitárnu, formačnú, psychologickú.

Čoho konkrétne sa týka duchovná rovina?

Duchovná rovina sa týka predovšetkým odpustenia.

Prosiť o odpustenie Pôvodcu každého života, prosiť o odpustenie vlastné dieťa a odpustiť aj sebe.

Veľmi nápomocná je zmena života, posilňovaná intenzívnym sviatostným a duchovným životom. Prostredníctvom sviatostí a modlitby sa určite nájde inšpirácia aj pre iné oblasti.

Veľmi účinná môže byť osobitná úcta k Božskému Srdcu Ježišovmu, teda svätá spoveď z príležitosti prvého piatku v mesiaci, častá účasť na svätej omši so svätým prijímaním, Litánie k Božskému Srdcu Ježišovmu, osobné zasvätenie sa alebo zasvätenie rodiny Božskému Srdcu Ježišovmu.

Tiež osobitná úcta k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, teda svätá spoveď z príležitosti prvej soboty v mesiaci, častá účasť na svätej omši so svätým prijímaním, Loretánske litánie, modlitba svätého ruženca, a podobne. Určite aj úcta k svätému Jozefovi či k inými svätým môže byť veľmi nápomocná.

K čomu pozýva charitatívna alebo humanitárna rovina?

Táto rovina pozýva k otvorenému pohľadu a vnímaniu ľudskej krehkosti a rôznych tvárí duchovnej i materiálnej biedy ľudí i ľudstva. Zaiste, ani jednotlivec ani menšia či väčšia skupina ľudí nemôžu odstrániť štruktúry zla alebo štruktúry hriechu a ich dôsledky, ktoré sú rozsiahle.

Ale každý môže niečo urobiť. To niečo sa dá spoznať prostredníctvom zvýšenej citlivosti pre iných a rozlišovaním. Aj každé malé láskavé gesto voči druhému určite prinesie duchovnú útechu a povzbudí k ďalším krokom. Nemožné sa od nikoho nežiada. Avšak pozastaviť sa pri inom, napríklad pri bezdomovcovi, osloviť ho, prejaviť záujem, dať radu či povzbudiť k hľadaniu dôstojnejšieho života, podľa možnosti materiálne alebo finančne prispieť, a podobne, to je možné.

Okrem toho, zapojenie sa do rôznych dobrovoľníckych alebo charitatívnych podujatí, ako je napríklad "adopcia na diaľku" s pravidelnou finančnou pomocou pre jedno vybrané dieťa z chudobnej krajiny, a podobne.

Čo je zahrnuté vo formačnej rovine?

Formačná rovina zahŕňa predovšetkým šírenie podpory a ochrany každého ľudského života od okamihu počatia až po prirodzenú smrť. Inými slovami, to je ohlasovanie Evanjelia života, ako k tomu pozýval Ján Pavol II. Bohaté inšpirácie možno nájsť v štvrtej a záverečnej kapitole jeho Encykliky Evangelium vitae (čč. 78 - 101).

Rádius možných iniciatív aj v tejto oblasti je veľmi široký. Z nich poukážem iba na niektoré: formácia svedomia; prijímanie a podpora života ako nezaslúženého daru a jedinečnej úlohy; kontakty s dospievajúcimi a mladými ľuďmi s posolstvom o radostnom a zodpovednom ponímaní sexuality; pomoc tehotným dievčatám a ženám v núdzi; ak je to vhodné, zdieľanie aj vlastných osobných skúseností, a podobne.

A čo konkrétne si treba predstaviť pod psychologickou rovinou, ktorú ste spomenuli ako poslednú?

Psychologická rovina v zmysle psychologického poradenstva pre tých, pre ktorých by predchádzajúce kroky prípadne nemali očakávaný efekt. Pán Ježiš, ktorý prisľúbil štedrú odmenu za každý "pohár studenej vody", podaný "jednému z týchto maličkých" (por. Mt 10, 42), sa zaiste nedá zahanbiť vo svojej veľkodušnosti. To, čo v konečnej miere zaváži aj pre budúci život, sú drobné gestá kresťanskej lásky: "Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili" (Mt 25, 40). 

Prof. ThDr. MUDr. Ján Ďačok SJ, PhD.
absolvoval štúdium a dosiahol akademické a pedagogické stupne na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Teologickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej (Aloisianum) v Bratislave, Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme, Trnavskej univerzite a na Vysokej škole svätej Alžbety v Bratislave. Je lekárom so špecializáciou v internej medicíne a brušnej sonografii, bioetikom, morálnym teológom, od roku 2010 teológom Apoštolskej Penitenziárie v Ríme. Vyučuje na Teologickej fakulte Pápežskej Gregorovej univerzity v Ríme a na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. Oblasti jeho záujmu sú bioetika, postmoderna, ideológie, ľudský život.