Kardinál Fernando Filoni / Tajomstvo atraktivity vyžarujúcej zo srdca

Prečo niektorí veriaci inšpirujú a iní odpudzujú? Aké je tajomstvo tých, ktorí oslovujú bez slov? Čo sa deje, keď necháme cez praskliny našej duše prúdiť Božie svetlo?

Kardinál Fernardo Filoni hovorí o príťažlivosti, ktorá sa nenosí, ale žije; o duchovnej sile, ktorá prúdi cez slabých, no verných ľudí; o pôsobivom tichu pokory a vernosti. V tejto časti rozhovoru sa dotýkame toho, čo presahuje rády a tituly – čo znamená viesť duchovný boj, ponúkať vieru príťažlivým spôsobom a nechať cez seba prúdiť Božiu milosť.

(...) Vaša Eminencia, vráťme sa ešte k spomínanému duchovnému boju. Mohli by ste ho viac objasniť?

Ježiš prikázal Petrovi, ktorý na Olivovej hore zranil vojaka, vrátiť meč do pošvy, pretože jeho boj nie je bojom krvi. Svätý Pavol opakovane zdôrazňoval, že kresťan je povolaný do duchovnej vojny, ktorá je vedená proti duchovným nepriateľom.

Rytier a dáma nikdy neodpovedajú násilím. Žiadny kresťan by nemal konať s násilím a agresiou – slovnou ani fyzickou. Rytier a dáma bojujú na duchovnej úrovni. Prvý boj, ktorý musia vyhrať, sa odohráva v ich vnútri. Tento vnútorný boj môže byť niekedy aj zdrojom obdivu.

Ako sa dá vyhrať duchovný boj, v ktorom sa nepoužíva násilie?

Pravý rytier a dáma vyhrajú tento boj tým, že sa stávajú príťažlivými vo svojej viere. Neexistuje tu žiadne donútenie. Sloboda nikdy nesmie byť braná. Ak by používali násilie, nebolo by to v súlade s kresťanskými hodnotami. Pravý rytier a dáma ponúkajú svoju vieru, nikdy ju nevnucujú. Pápež Benedikt XVI. a pápež František používali na to nádherné slovo: atraktivita, príťažlivosť. Je to veľmi jednoduchý princíp, ktorému rozumieme všetci.

Áno, ale nie všetci si atraktivitu či príťažlivosť spoja s duchovnými hodnotami. Mohli by ste to v tomto kontexte ozrejmiť?

Ako sa zrodí priateľstvo? Ako vznikne láska? Je to jednoduché – vďaka príťažlivosti. Medzi osobami vzniká vzťah, ktorý sa zakladá na úcte a dobrom príklade.

Pápež Benedikt XVI. hovoril, že dobrý kresťan je ten, ktorý ponúka svoju vieru atraktívnym spôsobom, priťahujúc ľudí, aby ju nasledovali. Toto je metodológia evanjelia.

Ježiš, keď pomáhal chudobným a chorým, používal maximálnu ľudskosť a jemnosť svojich spôsobov. Ľudia sa ho pýtali, kde býva, chceli ho nasledovať.

Práve táto príťažlivosť, ktorú Pán Ježiš šíril svedectvom života, ktorým ohlasoval dobrú zvesť, bola kľúčová. Učeníci ho videli, ako sa modlí, a prosili ho, aby ich naučil modliť sa. Za tým všetkým bola práve príťažlivosť. To znamená, že aj v misionárskych aktivitách a v aktivitách Cirkvi má kresťan ponúkať svoju vieru, nie ju vnucovať.

Duchovná atraktivita, ktorá sa rodí z hlbokej vernosti a pokory

Keď hovoríme o príťažlivosti kresťanstva - ako môžeme byť, najmä v dnešnej dobe, pre druhých takto príťažliví?

Základom príťažlivosti kresťana je autentický život svedčiaci o vernosti Kristovi. Nestačí o viere len hovoriť – je potrebné ju žiť. 

Ak niekto tvrdí, že je kresťan, no jeho skutky tomu nezodpovedajú - napríklad podvádza, klame alebo koná bez lásky – nevzbudzuje dôveru ani záujem, ale skôr odpor. Príťažlivosť viery sa rodí z dôslednosti a zhody medzi slovami a skutkami. Ak otec rodiny vyhlasuje, že je kresťan, no doma kričí, uráža alebo zanedbáva svoje deti, prípadne používa násilie, jeho svedectvo nie je hodnoverné. Ak nemiluje alebo nerešpektuje svoju manželku, je to príklad povrchného života, nie kresťanského. Aj kňaz, ak nie je verný svojim kňazským záväzkom, nevytvára príťažlivosť, ale naopak – odpor. 

Mali by sme sa snažiť približovať k ideálu Krista a jeho lásky. A keď sa každý v svojom povolaní snažíme žiť podľa jeho spôsobov, vytvára to príťažlivosť.

Môžeme sprostredkovať príťažlivosť evanjelia aj v svojej ľudskej slabosti a nedokonalosti?

Skutočný kresťan si uvedomuje, že nie je dokonalý, bezchybný ani perfektný. Vie si však priznať svoje zlyhanie, oľutovať ho a s Božou pomocou začínať znova. Takýto autentický postoj je hlbokým prejavom pokory a zároveň ukazuje cestu k Bohu aj ostatným.

Príťažlivosť evanjelia teda spočíva v svedectve života, ktorý je síce nedokonalý, ale úprimne hľadajúci pravdu, lásku a odpustenie. V tomto duchu sa máme snažiť napodobňovať Krista, ktorý je dokonalým príkladom lásky, milosrdenstva a vernosti. A práve táto snaha – nie dokonalosť, ale vernosť a pokora – priťahuje dnešných ľudí k viere.

Hovoríme o atraktivite či príťažlivosti evanjelia a zároveň o človeku, ktorý ju sprostredkúva, ale ktorý nie je jej zdrojom?

Áno. Táto atraktivita nepramení z nás samotných. Nie je to ľudská príťažlivosť, ale Kristus sám, ktorý cez nás pôsobí a priťahuje ľudí k sebe. Zdrojom tejto príťažlivosti nie je nikdy človek - žena ani muž. Je ním Kristus. Táto príťažlivosť nepatrí výlučne do fyzickej či ľudskej dimenzie, ale do dimenzie nadprirodzenej, ktorá všetko presahuje.Toto je to, čo nám hovorí Kristus: "Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec" (Mt 5, 48). Je to spôsob, akým nás Boh povoláva na cestu - aby sme kráčali k nemu a stávali sa mu podobnými. "Buďte svätí, lebo ja som svätý" (1Pt 1, 16).

V konečnom dôsledku je to svätosť, ktorá vytvára spomínanú príťažlivosť?

Svätosť, ku ktorej sme priťahovaní, pochádza od Boha, no prechádza cez naše úbohé a krehké ľudské schránky.

Môžeme si to predstaviť ako svetlo lustra - aby mohol svietiť, potrebuje energiu, ktorá neviditeľne prúdi cez múry. Podobne Božia milosť prechádza naším životom - ako cez úbohé nástroje – a skrze nás môže potom v plnosti zažiariť.

A práve preto sme dôležití – pretože sa môžeme stať nástrojmi ohromnej Božej milosti. Hoci sme ako malé deti, ktoré si možno nik nevšimne, práve cez nás môže pôsobiť Božia milosť. No zároveň musíme byť obozretní, aby sa nepretrhol "kábel"; ak prerušíme "vedenie" medzi nami a Bohom, Božia milosť cez nás nebude prúdiť a prestane vyžarovať svetlo.

Človek môže byť obdarený mnohými intelektuálnymi či materiálnymi darmi, no milosť je dar, ktorý prichádza z neba a nemožno si ju nijako kúpiť. Toto je naša zodpovednosť, ktorá prichádza s darom slobody opísaná v podobenstve o rozsievačovi. Podľa svätého Pavla je kresťan ten, kto spolupracuje s Bohom na tom, aby sa Boh mohol vo svete zjaviť.

To bol len úryvok rozhovoru, ktorý som pripravila pre Arcibiskupský úrad v Trnave. Celý rozhovor si môžete prečítať tu: Kardinál Fernando Filoni: O duchovnom boji a božsko-ľudskej príťažlivosti