Psychologička Mária Dědová / Neprehliadajte šikanovanie; toto násilie môže byť trestným činom!
Tri rôzne rozhovory so psychologičkou, odborníčkou na problematiku šikanovania, dávajú poznať dôležité informácie o príčinách, motívoch, dôsledkoch a riešeniach šikany.
V rozhovore sa dozviete:- čo je šikanovanie a ako ho možno vypozorovať z jeho prejavov,
- jeho príčiny, korene a dôsledky; aký podiel majú na šikane rodičia,
- čo podporuje náchylnosť k takémuto správaniu a od čoho závisí jeho vývin,
- ako začať riešiť a vyriešiť problém nielen školského šikanovania,
- pod aký § paragraf spadá šikanovanie v Trestnom / priestupkovom zákone.
Šikanovanie na školách je fenoménom pedagogickým, psychologickým i právnym. Zámerné ubližovanie, zneužívanie, ponižovanie je aj na školách podávané niekedy formou zábavy či výsmechu, ktorá však môže dieťa zraniť tak hlboko, že následkov sa len tak ľahko nezbaví ani v dospelosti.
Detské obete sú vystavené čeliť tejto skúške bez toho, že by ich na to niekto vopred pripravil, a tak strachom oslabené nevedia vhodne reagovať, ba čo viac, veľakrát sa boja zdôveriť a nevidia východisko zo svojej situácie. Mnohé prípady detských obetí riešili svoj problém zúfalou samovraždou.
Pod "šikanovaním" si každý môže predstaviť niečo iné; o čo v ňom v skutočnosti ide? Čo je preň typické, príznačné?
Ide o vzťah, v ktorom je obeť atakovaná jedným alebo viacerými agresormi, pričom toto správanie má tendenciu sa opakovať. Pre tento vzťah je príznačná úplná asymetria síl, kedy mocnejší zneužíva slabšieho a pošliapava jeho práva.
Na základe akých znakov možno určiť, že ide o šikanovanie?
Prvým znakom je nepomer síl medzi agresorom a obeťou, kedy obeť sa nevie brániť pre fyzickú slabosť, handicap, prípadne psychické zvláštnosti. Druhým je samoúčelnosť prevahy agresora nad obeťou, čo znamená, že agresia sama osebe je cieľom. Tretím je zámernosť agresie a posledným opakovanie šikanovania. Možno konštatovať, že ak vo vzťahu existuje výrazná asymetria síl, riziko násilia je pravdepodobnejšie.
Z každého prejavu správania možno veľa vidieť alebo vypozorovať; ako sa prejavuje fyzická a psychická forma šikanovania?
Fyzická forma šikanovania na školách sa dá vypozorovať tým, že obeť bijú, fackujú, škrtia, kradnú peniaze, školské pomôcky, desiatu či devastujú veci. Táto forma je skôr preferovaná u chlapcov, najmä pre ich väčšiu fyzickú silu.
Psychická forma šikanovania je realizovaná výsmechom pre slabosti a handicap detí, ironickými poznámkami, prezývkami, vtipmi, prípadne aj urážaním rodičov. Žiak je ponižovaný, zosmiešňovaný. Často sa stáva aj to, že agresori berú obeti veci, schovávajú mu ich, ničia mu školské pomôcky, oblečenie alebo obuv.
A aké sú tie nenápadnejšie - nepriame signály, ktoré by si mal človek všímať?
Pri nepriamom šikanovaní ide o násilné a manipulatívne príkazy a zákazy, v rámci ktorých sú obete nútené prosiť o milosť agresorov, čistiť im topánky, písať úlohy.
V praxi môžeme spozorovať, že žiak vchádza s učiteľom do triedy, nenápadne postáva v blízkosti kabinetu, prichádza oneskorene na hodinu, chodí všade posledný.
Ďalším znakom je to, že žiak je osamotený, s nikým sa nerozpráva, nemá kamarátov. A rovnako treba brať do úvahy aj nepriaznivý emočný stav; žiak má smutnú náladu, pôsobí ustrašene. Prestáva chodiť do školy, zo strachu zostáva doma, alebo nechodí na telocvik, zostáva radšej v triede. Na vyučovaní je nesústredený, jeho prospech sa zhoršuje.
Ak sa žiak stane obeťou šikanovania, ako má postupovať v riešení svojho problému?
Oznámiť šikanovanie najskôr rodičovi, porozprávať sa s rodičom o spôsobe či forme šikanovania, následne by mal rodič kontaktovať triednu učiteľku a požiadať o riešenie problému v škole.
V tomto probléme je dôležité nezanedbávať aj osobu agresra; čím sa vyznačuje?
Správanie agresora je spojené s mnohými spôsobmi porušovania školského poriadku a pravidiel správania. Vnímame u neho drzosť, klamanie, krádeže, podvádzanie, ničenie vecí. Agresor máva spravidla slabší školský prospech.
V istých prípadoch sa môže agresor kontrolovať, aby šikanovanie utajil, alebo dokonca šikanovanie len zorganizuje.
Z toho vyplýva, že šikanovanie jednoznačne narušuje vzťahy. Do tohto problému je nedobrovoľne zatiahnutých hneď niekoľko ľudí; koho všetkého sa šikanovanie týka?
Porucha vzťahov v skupine obsahuje zákonitý vývin a má svoju vnútornú dynamiku. Šikanovanie nie je záležitosťou iba jednotlivých aktérov, najmä agresora a obete, ale predovšetkým vzťahov konkrétnej skupiny či triedy.
Teda šikanovanie je skupinovým problémom, v ktorom jednotliví žiaci triedy zastávajú jednotlivé roly pri šikanovaní: agresor, obeť, obranca, motivátor, ktorý dáva podnet k šikanovaniu, asistent, outsider - teda ten, kto nepatrí do skupiny, triedne publikum, učitelia, rodičia, miestna komunita, ako i celá spoločnosť. Každopádne sa šikanovanie vníma ako závažné narušenie sociálnych vzťahov uskutočňované v konkrétnej triede či skupine.
Gréckokatolícky kňaz, psychiater a pedagóg Max Kašparů vystihol skutočnosť výchovy v jednej vete: Čo dieťa počuje od rodičov, to ho informuje, čo na rodičoch vidí, to ho formuje. Kam teda až siahajú korene tohto problému; čo je hlavnou príčinou vzbury mladého agresora?
Z hľadiska rodinného prostredia sa šikanujúci jednotlivci vyznačujú významnými faktormi, medzi ktoré patrí to, že
rodičia vyjadrovali svojim deťom len málo lásky a zaujímali k nim skôr negatívny, odmietavý postoj alebo tolerovali svojim deťom agresívne prejavy správania a nestanovovali žiadne pevné hranice. V mnohých prípadoch rodičia prejavovali vo vzťahu k deťom fyzické tresty, výbuchy emócií.
Rodina každého človeka istým spôsobom ovplyvňuje. Čím môže byť charakteristické rodinné prostredie, z ktorého pochádza agresor?
Prostredie takejto rodiny sa vyznačuje nedostatkom úprimného, vrelého záujmu, citovým chladom, ponižovaním, ľahostajnosťou až nepriateľstvom zo strany rodičov, prudkými výbuchmi negatívnych citov až v podobe nenávisti.
S čím je spätý rozvoj šikanujúceho správania?
S fyzickým a psychickým násilím, bitím, telesnými trestami, nadávkami, ponižovaním zo strany rodičov.
Žiaľ, rodičia niekedy priamo podporujú a chvália deti za násilné správanie, vidia v ňom normálny prostriedok k dosiahnutiu cieľa pri správaní voči iným ľuďom.
Čo iné ešte môže podporovať náchylnosť k šikanujúcemu správaniu?
Náchylnosť k šikanujúcemu správaniu podporujú aj samotné konflikty medzi rodičmi, rozpad rodiny. Deti agresorov pochádzajú zo všetkých spoločenských vrstiev.
Rodičia často nemajú čas venovať sa deťom kvôli podnikaniu, kariére a snažia sa im to vynahradiť ekonomickým zabezpečením. Takíto medzi vrstovníkmi ľahko získavajú prestíž a vplyv. Pedagógovia sa obávajú proti nim zakročiť vzhľadom na to, že majú vplyvných rodičov, zvlášť ak ide o sponzorov školy. Ďalším zdrojom šikanujúceho správania je aj vonkajšie sociálne prostredie, v ktorom žiak žije.
Takže dokázať a vôbec i začať riešiť problém šikanovania nie je vždy také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Ako sa dá šikanovanie dokázať? Dá sa vždy dokázať?
Dokazovanie šikanovania je niekedy obtiažne, nakoľko agresor si často chybu neprizná, klame a naviac dokáže zmanipulovať i spolužiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov, niekedy i zo strachu, priklonia na jeho stranu.
Napriek tomu, šikanovanie je možné dokázať, ale je potrebná vzájomná spolupráca celého pedagogického zboru. Je potrebné zvoliť správny diagnostický postup, dodržať postupy odhalenia agresora a obete, prizvať ku spolupráci aj rodičov a týmto spôsobom napomôcť vyriešiť šikanovanie.
Článok bol publikovaný na zastolom, autor: Júlia Kubicová
Šikanovanie prechádza rôznymi štádiami; ako sa jednotlivé štádiá prejavujú v praxi?
Všeobecne rozlišujeme päť štádií. V prvom štádiu sa jedná o zrod ostrakizmu. Ide prevažne o psychické formy ubližovania, kedy sa okrajový člen necíti dobre, je neobľúbený a opomínaný skupinou. K významným znakom patrí náhle zhoršenie prospechu obete, neschopnosť sústrediť sa a posledným znakom je tendencia obete navštevovať nižšie ročníky školy, v ktorých obeť nachádza priateľstvá a porozumenie. Štádium je charakteristické vyčleňovaním okrajových členov skupiny.
Obeť znáša ironické poznámky, posmievanie, zosmiešňovanie, hanlivé sms-ky, emaily s cieľom zámerne provokovať obeť.
Agresori obeť ohovárajú, osočujú, obeť je obviňovaná z niečoho, čo neurobila. Nepravdivé informácie sa šíria po celej triede, škole v snahe, aby sa ostatní spolužiaci rovnako správali k obeti. Spolužiaci obeť ignorujú, neodpovedajú jej na pozdrav, správajú sa, akoby ju nepočuli.
Čím je charakteristické druhé štádium?
Manipuláciou a fyzickou agresiou. Počas tohto štádia v skupine narastá napätie, pričom ostrakizovaní žiaci slúžia k odreagovaniu nepríjemných pocitov, ktoré plynú zo školských ťažkostí. Podobným spôsobom môžu agresori fungovať aj v mimoškolských aktivitách, v rámci ktorých zvládajú svoju neistotu cez najzraniteľnejších spolužiakov. Rozvoj tohto štádia je podmienený niekoľkými agresívnymi jednotlivcami, ktorí používajú agresívne správanie k uspokojeniu svojich potrieb.
Od čoho teda závisí ďalší vývin šikanovania?
Od postoja žiakov k šikanovaniu, ako i vedenia školy, či ako jej celku. Ďalším fenoménom, ktorý výrazne ovplyvňuje rozvoj šikanovania, je skupinová účinnosť, ktorá vyjadruje nakoľko žiaci spolu s učiteľom participujú spoločne na zastavení šikanovania v triede. Pedagóg je dôležitým činiteľom, ktorý má moc cez svoj postoj zastaviť šikanovanie v triede.
Isteže postoj určuje smer. Je zreteľné, že neriešenie problému má svoje grády. Tak čím sa nabaľuje tento problém v treťom štádiu?
V treťom štádiu vzniká kľúčový moment - vytvorenie jadra agresorov. Agresori si uvedomujú prevahu nad obeťou a začínajú ovplyvňovať celý kolektív, vzniká tzv. pyramída šikanovania. Po vytvorení jadra sa pozornosť koncentruje na obeť, ktorej je ubližované fyzicky. To sú napríklad údery päsťou do brucha, tváre, obeť je bitá dlaňou do zátylku, pľuvanie do jedla, trhanie kníh, požičiavanie peňazí bez nároku na vrátenie. Alebo psychicky, kedy obeť nesmie chodiť s ostatnými spolužiakmi, je vystavená posmechu.
Čo je významnou charakteristikou štvrtého štádia?
Prijatie noriem agresorov. Obeť sa stáva na šikanujúcom správaní závislá, prijíma rolu obete ako normálnu, dokonca môže začať agresorov obdivovať, považuje ich za svojich kamarátov, ktorým ochotne napĺňa príkazy, snaží sa agresorom zapáčiť. Obeť je podrobovaná násilnému správaniu v podobe zastrašovania zbraňami, osočovania z niečoho, čo neurobila, pričom ohováranie je rozširované po celej škole a obeť nakoniec trpí posmechom od žiakov školy.
Obeti je vyhrážané mučením, zabitím, lámaním prstov alebo ruky. Obeť rovnako môže byť škrtená, vystavená kopaniu, bitiu od ostatných.
Až mám obavy spýtať sa na to piate štádium...
Piate štádium predstavuje totalitu alebo inými slovami dokonalé šikanovanie. Agresori sú ovládaní mocou, ich formy ubližovania sú vyslovene agresívne, hrubé. Obete bez uvažovania, odporu plnia príkazy agresorov, nedokážu si život bez agresorov predstaviť. Spolužiaci považujú ubližovanie obeti za bežné, aktívne sa na ňom podieľajú, asistujú agresorom šikanovania.
Čo všetko zasahuje šikanovanie?
Predovšetkým ide o poškodenie fyzického a psychického zdravia obete; fixovanie antisociálnych postojov u agresorov; strata ilúzií o spoločnosti u ostatných členov skupiny; znížený efekt pedagogického pôsobenia u skupiny ako celku. Pozornosť zameriame na najhoršie dôsledky šikanovania, ku ktorým nepochybne patrí poškodenie obete.
Od čoho závisí závažnosť dôsledkov šikanovania?
Od frekvencie a intenzity agresívnych prejavov a dĺžke obdobia šikanovania. Ale aj od počtu obetí a agresorov a od postojov žiakov a učiteľov k šikanovaniu.
Toto všetko sa musí odraziť na osobnosti obete a na jej zdravotnom stave. Ako sa na nej prejavujú tieto zdravotné dôsledky?
K psychickým dôsledkom šikanovania možno zaradiť frustráciu sociálnych potrieb obetí, neschopnosť nadväzovať a budovať vzájomné vzťahy, napätie, smútok, zlú náladu.
Zo somatických dôsledkov sa výrazne prejavujú psychosomatické symptómy, bolesti hlavy, brucha, dusivé astmatické záchvaty, ako i oslabená imunita. Obete disponujú nižšou mierou sebahodnotenia, ktorá môže byť na jednej strane príčinou a na druhej dôsledkom šikanovania.
Žiaci zahrnutí do školského šikanovania v roli obete alebo agresora vykazovali viac traumatických symptómov v porovnaní so žiakmi, ktorí sa nezúčastnili šikanovania. Obete šikanovania dosahovali najvyššiu mieru rozvoja depresívnych symptómov. Ukazuje sa, že účasť na školskom šikanovaní je silným indikátorom obzvlášť úzkosti, hnevu a posttraumatického stresu.
Pod aký paragraf spadá šikanovanie v Trestnom alebo priestupkovom zákone, keďže ani jeden z nich nepozná skutkovú podstatu priestupku alebo trestného činu pod pojmom "šikanovanie"?
Z hľadiska priestupkového zákona môže šikanovanie žiakov napĺňať skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu §49. Dopustí sa ho ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech, inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
A, samozrejme, tak isto sem spadá aj §50 - priestupok proti majetku, §189 - vydieranie, §192 - nátlak, §155-157 - ublíženie na zdraví, §212 - krádež, §215 - neoprávnené užívanie cudzej veci, §360 - nebezpečné vyhrážanie a §365 - výtržníctvo.
Článok bol publikovaný na zastolom, autor: Júlia Kubicová.
doc. PhDr. Mária Dědová, Ph.D.
je prodekankou Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Viac ako 15 rokov sa pedagogicky i výskumne venuje problematike šikanovania na školách. Absolvovala vzdelávanie na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v oblasti diagnostiky, intervencie a prevencie šikanovania v školách.
Poskytuje poradenské služby so zameraním na zvládanie náročných situácií; korekciu sebaobrazu, budovanie sebahodnotenia, osobnostný rozvoj a komunikačné zručnosti. Napomáha pri riešení os. problémov, psychických krehkostí, dôležitých rozhodnutí a výziev. Absolvovala výcvik v kognitívno-behaviorálnej terapii pre deti a adolescentov, je frekventantkou výcviku v logoterapii a existenciálnej analýze V. E. Frankla. Rada spoznáva nových ľudí, vo voľnom čase ide rada do divadla, kina či na prechádzku do prírody.