Médiá v službách dobra alebo v područí zla?

Každoročne v 7. veľkonočnú nedeľu - nedeľu pred zoslaním Ducha Svätého - pápež i biskupi na odporúčanie Druhého vatikánskeho koncilu vyzývajú ľud k modlitbám za pracovníkov v masmédiách. Prečo? Nie sú azda modlitby za iných ľudí, napríklad týraných, trpiacich, bez domova, chorých či závislých, dôležitejšie?

Médiá majú v súčasnosti obrovský vplyv. Sami vidíme a veľmi citlivo vnímame, ako ľudia pracujúci v masmédiách svojou prácou a postojmi dokážu usmerňovať až meniť ľudské názory, túžby, chovanie, postoje, a dokonca i myslenie ľudí. Je len na nich, či tento dar mediálnej moci využijú v prospech dobra alebo zneužijú v prospech zla.

Pre nás ako prijímateľov informácií to znamená rozlišovať zdroje a dôkladne si vyberať, akým správam, obrazom a zvukom budeme venovať svoj čas a dovolíme nimi zaplniť svoje vnútro. Je dôležité podnecovať kritický úsudok rozumu a byť otvorený i pre Ducha Svätého, čo vzbudzuje opatrnosť a pri výbere informačného obsahu volíme tie, ktoré sú v službách evanjelizácie. Na tento fakt neustále upozorňujú i naši duchovní otcovia.

Sila médií očami pápežov

Cirkev uznáva dôležitosť komunikačných prostriedkov, keďže "sú spoločným vlastníctvom celého ľudstva a majú veľký vzdelávací a výchovný účinok" (Gravissimum educationiso, r. 1965, b. 4). Konciloví otcovia od začiatku však upozorňujú aj na všímanie si sprievodných okolností, teda cieľ, osoby, miesto a čas, v ktorých sa komunikácia uskutočňuje, nakoľko ovplyvňujú mravnú hodnotu danej informácie.

Konciloví otcovia pri výzve zapojiť médiá do evanjelizačnej služby, ich prirovnali spôsobom, ako keď sa meno Pánovo zvelebovalo veľdielami klasických umení(koncilový dekrét Inter mirifica - o spoločenských komunikačných prostriedkoch, r. 1963, b. 24).

Najmä po Druhom vatikánskom koncile nielen laikov, ale i kňazov vyzývali k používaniu moderných komunikačných prostriedkov pri pastoračnej činnosti vo farnosti, pri katechézach a kázňach (Koncilový dokument Optatam totius, r. 1965). O desať rokov neskôr pápež Pavol VI. nazval komunikačné prostriedky modernou kazateľnicou. Podľa neho majú byť médiá v službe evanjelia a Cirkev by sa dokonca cítila vinnou pred Bohom, keby tento spôsob evanjelizácie nevyužila (exhortácia Evangelii nuntiandi, r. 1975).

Podľa koncilových otcov kresťanské posolstvo musí byť integrované do tejto modernou komunikáciou vytvorenej novej kultúry s novou rečou, technikami i psychologickými postojmi. Prejavili tak jasnú otvorenosť voči novosti nielen v technológiách, ale aj v psychológii, s kritickým nadhľadom vedúcim k upevneniu morálky a obrane slobody.

Zdá sa, že ich výzva sa naplno realizovala až po päťdesiatich šiestich rokoch, a to práve "vďaka" vládnym obmedzeniam spojených s koronakrízou, ktoré donútili kňazov v čo najväčšej miere využívať médiá na ohlasovanie radostnej zvesti.

Pápež Ján Pavol II. tiež pobádal rozvíjať a využívať médiá v prospech spásy ľudstva (apoštolská exhortácia Catechesi tradendae, r. 1979, bod 46). Podrobne sa týmto témam venoval v posolstvách k 33. - 39. svetovému dňu spoločenských oznamovacích prostriedkov. Jeho nástupca, pápež Benedikt XVI. pokračoval v tejto línii a napísal posolstvá k 40. - 47. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov.

Súčasný pápež František napísal posolstvá k 48. a k 56. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov. V minuloročnom s názvom Poď a uvidíš ľudí vyzýval k osobnému kontaktu. Mediálnych pracovníkov podnecoval k jasnej a poctivej komunikácii. Tiež apeloval na obozretnosť voči mediálnej manipulácii a "odhaľovaniu falošných správ, čo však nemá viesť k tomu, aby sme masmédiá démonizovali, ale k väčšej schopnosti rozlišovať a k zrelšiemu zmyslu pre zodpovednosť, tak pokiaľ ide o šírenie, ako aj prijímanie informačných obsahov".

Iba ak venujeme pozornosť tomu, koho počúvame, čo počúvame a ako počúvame, môžeme rásť v umení komunikovať, ktorého jadrom nie je teória alebo technika, ale "schopnosť srdca umožňujúca blízkosť."

V tohoročnom posolstve s názvom Počúvať ušami srdca poukazuje na na to, že počúvanie je prvou nevyhnutnou prísadou dialógu a dobrej komunikácie.

Preto keď sa snažíme o skutočnú komunikáciu, to prvé počúvanie, ktoré treba objaviť, je počúvanie seba samých, svojich najhlbších potrieb, ktoré sú vpísané v našom vnútri.

Varovanie Benedikta XVI. pred mediálnymi vlkmi v ovčom rúchu

K otázke ohlasovania evanjelia v médiách sa jeho predchodca, pápež Benedikt, ešte keď bol kardinálom, staval tiež veľmi kriticky. V masmédiách oprávnene videl veľa "vlkov v ovčom rúchu" (Mt 7, 15), ktorí sa prestrojujú za hlboko veriacich katolíkov a hlásajú do neba volajúce bludy. A tak sa podľa neho ohlasuje chaotická miešanina najprotichodnejších ideí, ktoré však svojím spôsobom majú punc módnosti, k čomu sa prikláňa väčšina. A názor väčšiny dáva ľuďom akýsi pocit istoty. Keď sa však ozve Cirkev, už sa to nepáči ani tým veriacim, ktorí ešte včera patrili k jej verným. (RATZINGER, J.: Církev jako společenství, 1994, s. 25.) Čo platilo vtedy, platí i dnes. 

Médiá sú podľa Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky aeropágom dnešných čias

Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky vydala dokumenty, v ktorých veriacich povzbudzuje k používaniu moderných technológií, teda i médií v službách evanjelia. Médiá nazvala "aeropágom dnešných čias", ktoré vyšli v ústrety poslucháčom, aby ich získali.

Zároveň upozorňuje aj na negatíva, a to, že médiá majú moc ovplyvniť nielen spôsob myslenia, ale aj jeho obsah. Teda, čo médiá neuznajú za dôležité, človeku sa zdá byť bezvýznamné. A tak môžu prehlušiť hlas evanjelia (Communio et progressio, r. 1971 a Aetatis novae, r. 1992)a zvrátiť chápanie cieľa a zmyslu života.

O pár rokov neskôr poukazovala na užitočnosť reklamy, jej kultúrny a morálny význam, ale i na jej negatívne účinky, ktoré majú dopad na skazu morálky; preto vymenúva vybrané morálne zásady, medzi ktoré patrí napríklad pravdivosť v reklame, zachovanie dôstojnosti ľudskej osoby a spoločenská zodpovednosť (dokument Etika reklamy, r. 1997). Na pozitíva a negatíva internetu upozornila v ďalších dokumentoch a odporúčala ho postaviť tiež do služby Slova (dokumenty Cirkev a internet, dokument Etika a internet, r. 2002).

A čo na to slovenskí biskupi?

Konferencia biskupov Slovenska zriadila Radu pre spoločenské komunikačné prostriedky, ktorej pôvodný názov bol Komisia pre masmédiá Konferencie biskupov Slovenska. Na svojej web stránke ponúka zoznam odporúčaných katolíckych médií na Slovensku a vo svete.

V súvislosti s verejnou podporou masmédií na evanjelizačné ciele napísali biskupi v roku 1997 Príhovor na 7. veľkonočnú nedeľu - Svetový deň masmédiía o dva roky neskôr Pastiersky list biskupov Slovenska k 33. svetovému dňu spoločenských dorozumievacích prostriedkov, v ktorých upozorňujú na slovenské katolícke médiá a vyzývajú k ich podpore.

V Pastoračnom pláne pre roky 2001 - 2006 venovali kapitolu analýze masmédií ako prostriedkom spoločenskej komunikácie. V Pastoračnom pláne pre roky 2007 - 2013 mediálne výzvy len implicitne zahrnuli. V roku 2013 KBS vydala Normy ohľadom katolíckych médií a vystupovania klerikov a zasvätených osôb a predkladania katolíckej náuky prostredníctvom prostriedkov spoločenskej komunikácie.

Pravidlá pre pastoračnú starostlivosť Cirkvi na Slovensku ohľadom správneho a účinného predkladania evanjeliového posolstva zhrnula do pätnástich bodov.

Uvádza, že "nik nemá právo vystupovať v médiách v mene Cirkvi, ak na to nebol v zhode s kánonickým právom ustanovený alebo splnomocnený".

Toto právo sa dostane iba takému, ktorý sa vyznačuje "vernosťou učeniu evanjelia, spoľahlivými vedomosťami, rozvážnosťou a zodpovednosťou za vypovedané slová, starostlivosťou o lásku k pravde a o účinné odovzdávanie evanjeliového posolstva". Avšak aj splnomocnenci sa majú zdržať vystupovania v médiách, osobitne ak ide o zložité a kontroverzné otázky, a sú povinní rešpektovať názor KBS v otázkach, ktoré boli predmetom jej oficiálneho stanoviska. Stanovisko KBS prezentuje v médiách jej hovorca, ktorým je v súčasnosti Martin Kramara.

Náboženské programy nielen v katolíckych médiách

Náboženské spoločnosti majú právo na vysielací priestor i vo verejnoprávnych médiách. Okrem katolíckych médií tak i Slovenská televízia a Slovenský rozhlas by mali vysielať náboženské programy. Na výrobu týchto programov bola v roku 1990 zriadená Redakcia duchovného života Slovenskej televízie. Slovenský rozhlas začal s náboženským vysielaním v roku 1927, ktoré komunisti v roku 1952 zastavili a obnovené bolo až v roku 1990. Dohoda o spolupráci medzi Vatikánskym rozhlasom a Slovenským rozhlasom (dnes RTVS) v Bratislave je od roku 1991. Na základe nej rozhlas prináša informácie o živote kresťanov.

Zlo je v médiách rovnako reálne a prítomné ako aj dobro

V dnešnej dobe je nevyhnutné viac si uvedomovať existenciu realít, v ktorých človek žije - fyzickú, psychickú, duchovnú, a teda i virtuálnu, a to spôsobom vedomým i nevedomým.

Podprahové informácie bývajú nanútené, často s úmyselne pomýleným posolstvom

Informačný obsah, ktorý sa v ňom nahromadil, môže začať útočiť na jeho zmysly. 

sú zodpovední za informačný tok správ a obrazov vtláčaných do podvedomia ľudí, čím môžu ovplyvňovať ich zmysly.

Ak chcú pracovníci médií naplniť výzvu pápežov a postaviť moderné komunikačné prostriedky do služieb evanjelia, je potrebné, aby boli otvorení kreativite, vnímaví na každodenné výzvy Ducha a odvážni ich plniť. Ak budú mať priority života zoradené v tom správnom poradí, budú vedieť určiť aj to, ktorá informácia je hodná toho, aby bola medializovaná. Ktorá informácia je hodná toho, aby ovplyvňovala ľudí a ich životy.

Je dôležité, ako upozorňovali aj konciloví otcovia, aby všetci, ktorí majú účasť na príprave a šírení mediálnej tvorby, usmerňovali svoje ekonomické, politické a umelecké záujmy takým spôsobom, aby sa nikdy nestavali proti spoločnému dobru. 

Oni sú tými, ktorí svojimi informáciami a podnetmi môžu nasmerovať ľudstvo buď na správnu alebo zlú cestu (dekrét Inter Mirifica, b. 11).

Omnia Ad Maiorem Dei Gloriam, lepšie rozlíšia podstatné od nepodstatného, dobré od zlého, krásne od skazeného, pravdivé od falošného.