Generálny vikár Peter Šimko / Božia výzbroj vojaka 21. storočia
Dejiny sa v istom zmysle opakujú. Kresťania vždy boli, sú, aj budú najviac prenasledovaní. Sebaobrana, boj a rany sú pre nich typické. Môžu si tradovať, odovzdávať vzácne poznanie, vedomosti a skúsenosti. Môžu sa stále nanovo inšpirovať a napredovať vďaka bohatstvu a víťazstvu svojich predkov, ktorí, napriek jazvám, bolesti a krivdám, zvíťazili.
Generálny vikár, riaditeľ arcibiskupského úradu, sudca arcidiecézneho tribunálu Mons. Peter Šimko v rozhovore objasňuje:
- od ktorého momentu človek vstupuje do Božieho vojska,
- o akej Božej výzbroji hovoril apoštol Pavol v Liste Efezanom,
- aká je taktika a stratégia kniežactiev a mocností, vládcov temného sveta, zloduchov v nebeských sférach,
- ak máme vierou odpovedať na Božie volanie, ako a kde ho máme počuť,
- ako vnímajú problém zla iné náboženstvá a ako k nemu pristupujú z hľadiska riešenia.
Vpred do minulosti. V čom môžu rímski legionári inšpirovať súčasných kresťanov?
V rímskom vojsku bolo veľa kresťanov. Jedným z prvých kresťanov bol stotník Kornélius (Sk 10, 1-48). V XII. légii Fulminata za cisára Marca Aurélia bojovalo veľa kresťanov. Pre ich modlitbu v boji s Kvádmi
pri Hronskom Beňadiku boli zachránení od istej smrti. Modlitba sa stala neoddeliteľnou súčasťou kresťana legionára a bojovníka vôbec, lebo bez nej pud víťazí nad ľudskosťou, bez nej sa ľudia nechajú zožrať nenávisťou, túžbou po pomste, kolektívnou vinou, s modlitbou vieme rozlišovať, predvídať, sme ostrí a zároveň vnútri pokojní.
Nie je vojak ako vojak. Aký bol a má byť kresťanský Boží vojak?
Už od prvotnej cirkvi sa viedli diskusie, či kresťan môže byť alebo nemá byť vojakom. Nájdeme veľa protichodných tvrdení. Légie z jednej strany zabezpečovali poriadok v krajine, z druhej strany boli často vnímané ako okupačné vojská.
K povolaniu byť vojakom sa Ján Krstiteľ nevyjadril ako k niečomu hriešnemu; a Ježiš Kristus dokonca pochválil osobnú vieru stotníka v Kafarnaume. Ani stotník Kornélius po krste nemusel odísť z armády. Ak by vojenská služba bola v protiklade k spáse, určite by to Kristus vyjadril. Dôležité je, ako túto úlohu človek v živote napĺňa.
V listoch sv. apoštola Pavla nachádzame veľa pasáží, ktorými porovnáva poslanie rímskeho vojaka s poslaním kresťana ako Božieho vojaka. Píše o tom, že vedieme duchovný boj. Vonkajšie konflikty sú len dôsledkom prehratého vnútorného duchovného boja. Kresťan má byť dobrým vojakom Ježiša Krista (2 Tim 2, 3) a legionári nás môžu inšpirovať vlastnosťami ako oddanosť, vytrvalosť, disciplína.
Na základe čoho sa dokáže pravovernosť Božieho vojaka?
Nikto nemá rád konflikty, ale práve v nich sa ukáže, či je kresťan vojak, ktorý chce bojovať alebo ten, čo sa chce schovať.
Iba v ohrození sa ukáže pravda, či je odvážny, verný, silný a schopný obetovať sa.
Od ktorého momentu človek vstupuje do Božieho vojska?
Človek vstupuje do Božieho vojska od okamžiku, keď prijme Ježiša Krista ako svojho Pána a Spasiteľa Toto prijatie sa spečaťuje krstom. Ježiš sám povedal: Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený (Mk 16,
16). Odvtedy je kresťan naplno začlenený do armády svetla; špeciálne úlohy dostáva prostredníctvom
sviatosti birmovania.
Dovtedy nemá špeciálne úlohy?
Dovtedy má všeobecné úlohy vyplývajúce z krstu.
Aké špeciálne úlohy dostáva človek prostredníctvom sviatosti birmovania?
Účinok sviatosti birmovania spočíva v osobitnom vyliatí Ducha Svätého, ako ho apoštoli dostali v deň Turíc, teda 50. deň po Veľkej noci. Birmovanie je dovŕšením krstu. Birmovka nie je len na osobné posvätenie, ale na budovanie Rodiny, Cirkvi. V sile Ducha Svätého je človek poslaný vydávať svedectvo o Božej pravde a láske. Birmovaný prijíma plnú účasť na poslaní Cirkvi. Posilňuje sa vo viere a v duchovnom boji.
Hovoríte o sviatosti birmovania, o armáde svetla a duchovnom boji. Aký to má súvis?
Sviatosť birmovania robí kresťana dospelým a spôsobilým na boj proti silám temnôt, zlu,
ľahostajnosti, neporiadku vo vlastnom vnútri a na otvorené vyznanie viery. Stáva sa Kristovým
apoštolom, hlásateľom evanjelia vo svete: v škole, v zamestnaní, v politike, v rodine, v spoločnosti, na
ulici, v kostole.
Birmovanie prináša vzrast a prehĺbenie krstnej milosti:
1. Dáva kresťanovi osobitnú silu Ducha Svätého,
2. aby ako pravý Kristov svedok
3. slovom i skutkom bránil a šíril vieru,
4. aby odvážne vyznával Kristovo meno
5. a nikdy sa nehanbil za kríž.
Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Ef 6, 11
Apoštol Pavol odporúčal, aby sme si obliekli Božiu výzbroj, aby sme mohli čeliť úkladom diabla. O akej Božej výzbroji je reč?
Sv. apoštol Pavol v liste Efezanom píše o Božej výzbroji, ktorú delíme na obrannú - brnenie, štít,
prilba, opasok, obuv a útočnú - meč.
Sily temna všetku našu výzbroj berú ako útočnú. Ich dráždi už aj to, keď sa pred nimi chránime. Oni považujú za útok aj to, že sa bránime. Túto výzbroj ľudskými očami nevidíme, ale anjeli a naši duchovní nepriatelia ju vidia.
Môžeme ako kresťania odolať úkladom diabla jedine v tejto Božej výzbroji, nijako inak?
Božia výzbroj je naša uniforma. Bez nej dávame diablovi signál, že sme dezertéri, a teda ľahká korisť. Už pri krste sa dieťaťu dáva duchovná uniforma, ktorú symbolizuje krstná košieľka. Dieťa sa stáva
synom či dcérou svetla. Duchovné svetlo je pre diabla nepriateľ č. 1.
Vo filmovom spracovaní trilógie Pána prsteňov si môžeme všimnúť, že predtým ako nepriateľ postupuje, prichádza šero a tma. V závere druhého diela trilógie v bitke o Helmov žľab príchod Gandalfa spolu s Erkenbrandom a jeho jednotky zo Západného úvalu sprevádza príchod svetla. V treťom diele v epickej bitke na Pelennorských poliach pri Minas Tirith pomoc armády Rohirrov na čele s kráľom Théodenom prichádza takisto spolu so svetlom. Svetlo je predzvesťou víťazstva. Tma svetlu nemôže konkurovať.
Sv. František Assiský povedal, že ani všetka temnota sveta nemôže uhasiť svetlo jedinej malej sviečky. Od diabla nikdy nemožno čakať zľutovanie. Aj keby mu človek slúžil, aj tak by ním diabol pohŕdal. Dáva mu iba iluzórnu slobodu ako mačka myši, keď sa s ňou hrá.
Preto bez Božej pomoci na prirodzenej rovine nemáme šancu zvíťaziť proti silám temna. Na prirodzenej rovine sme voči nim omnoho slabší; na nadprirodzenej rovine, vďaka Božej milosti, sme omnoho silnejší.
Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. Ef 6, 12
Keď chce človek vyhrať nad nepriateľom, potrebuje poznať jeho taktiku a stratégiu. Aká je taktika a stratégia kniežactiev a mocností, vládcov temného sveta, zloduchov v nebeských sférach?
Čo bolo najprv? Pravda alebo klamstvo? Až potom, keď sa vydajú do obehu bankovky, nájdu sa tí, ktorí ich chcú sfalšovať. Keby neexistovala pravda, nebola by ani lož.
Diabol sa vždy snaží prekrútiť pravdu, používať polopravdy, ako to použil pri pokúšaní prvých rodičov.
Jeho sila je v sile klamstva. Na svoj útok používa zastrašovanie, obviňovanie, ohováranie, zneužívanie, odmietnutie, znechutenie, beznádej, žiadostivosť rovnako ako ilúziu pohody, pacifizmu a predstavy, že sa nám nič zlého nemôže stať.
Najviac zo všetkého nenávidí židov a kresťanov. Jeho hlavnou stratégiou je rozdelenie na úrovni vzťahov - cirkví medzi sebou, kňazov proti sebe, laikov proti sebe, kňazov proti laikom a obrátene, rozdelenie v rodinách a podobne.
Čo má vplyv na jeho vzostup?
Vplyv démona na človeka rastie úmerne tým, ako s ním človek súhlasí.
Je démon v súčasnom boji charakteristický niečím jedinečným?
V súčasnej dobe jeden z jeho veľkých útokov je viesť ľudí k sebaospravedlňovaniu. Nahovárajú si, že už nepotrebujú vykúpenie, nepotrebujú, aby im niekto odpustil; vedia si to vyriešiť sami pred sebou.
Všimnime si, ako to nebadane prešlo do nášho slovníka. Ľudia povedia: ospravedlňujem sa, teda ospravedlňujem sám seba pred sebou, že som niečo zlého urobil. Nepotrebujem, aby mi niekto odpustil, vyriešim si to sám. Správne vyjadrenie má byť: Ospravedlňte ma. Toto sú slová pravej ľútosti, ktorá ponúka cestu zmierenia a túži po odpustení.
Realita je tá, že človek si sám sebe nevie odpustiť, ale môže mu niekto odpustiť. A keď mu niekto odpustí, už je na ňom, či to prijme alebo nie. Dobrá správa je, že Ježiš zobral všetky naše hriechy na kríž, zotrel dlžobný úpis (Kol 2, 14) a ponúka nám odpustenie.
Človek si sám sebe nevie odpustiť?
Vo vyjadreniach ľudia používajú toto slovné spojenie. Dôležité je, ako tomu chápu. Tiež sa používa slovné spojenie, že slnko na východe vychádza, ale vieme, že to tak nie je, lebo zem sa netočí okolo slnka. Slovné spojenie - odpustiť sám sebe - by sme mohli prirovnať náročnej operácii. Operujte samých seba! Aj skúsený chirurg je odkázaný na kolegu.
Pri odpustení sme odkázaní na lásku niekoho. Až potom, keď prijmeme, že nás niekto má rád takých akí sme i s našou minulosťou, ktorá sa nedá zmeniť, dokážeme prijať samých seba i to, že nám bolo odpustené.
Hovoríte o súčasnej taktike duchovného nepriateľa. Nepoužíval túto taktiku aj v minulosti?
Z histórie vieme, že Osmanská ríša používala ako elitné vojsko janičiarov. Pochádzali hlavne z
kresťanských zajatcov, detí, odobraných rodičom a sirôt, ktoré vazalské štáty museli raz za päť rokov
odovzdávať ako "krvnú daň". Nazvali ich Yeni-čeri - Nové vojsko.
V úvode som povedal, koho satan najviac nenávidí. Jeho elitné vojsko je obsadené podvedenými a zotročenými židmi a kresťanmi. Mnohí si to podobne ako janičiari ani neuvedomujú, že bojujú proti svojim. Zlo nikdy nie je kreatívne ako dobro. Zlo sa opakuje, využíva stále tú istú taktiku. Nemení ju, lebo mu to vychádza. Bolo by lepšie, keby sme poznali viac históriu a nechali sa poučiť z chýb iných ako svojich.
Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! Ef 6, 13
Človek musí odolávať útokom zla každý deň. Prečo apoštol Pavol písal o "dni zla"? Ak sa nejedná o denno-denné pokušenia, akú hrôzu si máme predstaviť pod pojmom "v deň zla"? Kedy to bude?
Slovné spojenie deň zla súvisí s tým, čo pokračuje, teda všetko prekonať a obstáť. Ide teda o deň, kedy pôjde o všetko. Na konci pozemského života buď všetko prekonáme, alebo všetko pokazíme. O poslednom boji môžeme hovoriť buď v zmysle osobnom, teda všetko, čo súvisí s dňom smrti, alebo
globálnom, teda s dňom druhého Kristovho príchodu. Pre lepšie pochopenie, termín deň – hebr. יום (jom) znamená v biblickej reči nielen deň ako 24 hodín, ale aj úsek, obdobie.
Športovec sa pripravuje celú sezónu na majstrovstvá. Majstrovstvá sú jeho finále. Je to deň, kedy sa
otestuje jeho kvalita. Celý život sa chystáme, aby sme dobre zvládli okamžik smrti. Vtedy nastane
záverečný boj o našu dušu a večnosť bez možnosti reparátu. Bude to čas, kedy čisto ľudské sily
nebudú stačiť na záchranu. Diabol bude robiť všetko preto, aby sme tento deň pokazil; hlavne cez
pýchu, nedôveru a neodpustenie. Ježiš robí všetko pre našu záchranu, ale rozhodnúť za nás nemôže,
lebo nám dal slobodu.
V podobenstve o desiatich pannách (Mt 25, 1-13), ktoré sa často číta na pohrebných obradoch, Ježiš
pripodobňuje smrť príchodu ženícha, ktorý pripravených pozýva na svadobnú hostinu. Ale pre tých,
čo zabudli na olej, to bol stres.
Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Ef 6, 14 - 15
Prečo Pavol začína týmto odporúčaním? Sú pravda, spravodlivosť a pokoj základ - to najdôležitejšie pre kresťanského bojovníka?
Čo je ich opakom? Lož, nespravodlivosť, chaos, teda základ neúspechu. Zlo žije iba z parazitovania. Ak má nedostatok potravy, začne požierať samého seba. Preto jeden so symbolov okultizmu je had v kruhu požierajúci svoj chvost.
Víťazstvo je určené tým, ktorí si zachovajú pravdu, spravodlivosť a pokoj. Kristus povedal: Blahoslavení tichí - gr. πραεῖς / praeis, čo znamená doslova pokojní, jemní, mierni, láskaví; lebo oni budú dedičmi zeme (Mt 5, 5). Preto dedičmi zeme nebudú tí, čo páchajú zlo.
Apoštol Pavol dáva do súvisu bedrá s pravdou a pancier so spravodlivosťou. Prečo zvolil práve túto konkrétnu kombináciu z x-ďalších možností?
Ak by vojak nemal opasok, jeho tunika by mu prekážala v boji, a mohol by sa o ňu ľahko potknúť a
padnúť. Tunika bez opasku vytvára pocit uvoľnenosti, pokiaľ nepríde ťažkosť.
V dnešnej spoločnosti užívanie si slobody bez Božej pravdy spôsobuje, že sa sami zamotávame do svojich zákonov, pravidiel, pocitov či chúťok, a potom padneme bez toho, žeby sa nepriateľ musel namáhať. A takto človek ide sám proti sebe.
Opasok znamená, že sa rozhodujeme pre život v úprimnosti, bezúhonnosti a spoliehame sa na Boha, že nám odhalí pravdu, nech je akákoľvek. Jeho pravda oslobodzuje, lebo je spojená s láskou. Brnenie chráni vnútornosti a zvlášť srdce. Čo je v srdci, určuje náš život, naše správanie a konanie. Ježiš sám povedal: Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce (Mt 6, 21).
V dnešnej dobe sme tlačení do toho, aby sme všetko zvládli sami. Aby sme nikomu neverili a spoliehali sa iba na seba. Musíme byť pevní. Pevná palica veľa toho znesie, ale má jednu nevýhodu, môže sa zlomiť. Koľko máme dnes zlomených ľudí, vyhoretých, nešťastných, plných pocitov obviňovania alebo hnevu na Boha, cirkev či ľudí.
Spravodlivosť v biblickom ponímaní značí Božiu aktivitu, dať veci do pôvodného poriadku, harmónie. Dať si brnenie znamená, že sa rozhodujeme nie pre svoju spravodlivosť, spoľahnutie sa na seba, kde hlavným protagonistom sme my, ale pre Božiu spravodlivosť, teda spoľahnutie sa na Pána. Jemu zveríme chod svojho života, lebo vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré (Rim 8, 28).
Je v tomto kontexte nejaký priamy súvis medzi pancierom a opaskom?
Pancier je symbol Božej spravodlivosti a opasok Božej pravdy. Spoločný menovateľ je spoľahnutie sa
na Pána.
Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! Ef 6, 16
Viera kresťanov slabne. Nie je schopná uhasiť ohnivé šípy zloducha. Akým spôsobom máme dosiahnuť úroveň tak veľkej viery, ktorá toto dokáže?
I apoštoli prosili Ježiša, aby im dal väčšiu vieru (Lk 17, 5). Ježiš im odpovedal nepriamo. Viera totiž nie je zručnosť, je to dar. Ak získame vieru sami cez cvičenia, nejde o vieru, ale sugesciu. Aj sugescia má silu. Dáva možnosť manipulovať, aj seba.
Petrovi po vyznaní Ježiš povedal: Telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach (Mt 16, 17). Teda poznanie viery nemal sám od seba, zo svojich síl. Viera je osobný vzťah k Bohu a zároveň Boží dar.
Z našej strany je potrebná pokora, odovzdanosť, z Božej strany milosť.
Komplikovaní sme my, lebo chceme všetko riešiť sami alebo s Bohom iba vtedy, keď ho potrebujeme. Ale ak kamaráta máme iba vtedy, keď ho potrebujeme, ťažko hovoriť o vzťahu. Z druhej strany treba byť úprimní a povedať, že Boh chce, aby sme do vzťahu k nemu dali všetko, lebo aj on dáva všetko. Ak to z našej strany nebrzdíme, otvárame sa pre nový horizont viery.
Čo znamenajú ohnivé šípy?
Rímski vojaci používali dva druhy štítov - ľahký, okrúhly, pripevnený na ľavej ruke a ťažký. Pavol tu používa výraz pre ťažký štít. Nepriatelia často vystreľovali zapálené šípy namočené do smoly. Najúčinnejšia ochrana proti týmto šípom bol veľký štít.
Treba vedieť, že keď sa postavíme satanovi na odpor, vždy na nás zaútočí. Nikdy nás nenechá na pokoji. Treba sa s tým zmieriť. A keď vieme, čo môžeme urobiť proti tomu, nezaskočí nás to. Dokonca takéto jeho útoky nás môžu aj potešiť, lebo sú znakom toho, že sme bližšie k Pánovi. Zároveň to ukazuje, že sa bojí, že sme blízko niečoho dôležitého. Vtedy robí všetko preto, aby sme to neobjavili.
Ohnivé šípy sú pokúšania diabla preniknúť nás strachom, obviňovaním, falošnými pocitmi viny, neposlušnosťou, žiadostivosťou a pochybnosťami o sebe, Bohu, cirkvi.
Mali by sme sa skryť sa za štít viery. Ako to máme spraviť?
Odpoveď nájdeme v Žalme 18, 3: Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca. Teda Boh je naším štítom. Nič nás nepremôže, lebo Boh je s nami. Treba si položiť kontrolnú otázku: Naozaj alebo si to len nahovárame? Je pre nás viera len súborom poučiek alebo aj niečo viac - vzťah k Ježišovi?
So štítom viery sa musíme naučiť narábať, lebo slúži nie na pasívnu, ale na aktívnu obranu. Či máme
alebo nemáme vieru, sa prejaví v krízových situáciách. Viera sa nedá naučiť z kníh. Je odpoveďou na
Božie volanie a túto odpoveď, naše osobné rozhodnutie pre Ježiša, každý deň aktualizujeme.
Ak máme vierou odpovedať na Božie volanie, musíme ho najprv počuť. Ako a kde máme počuť Božie volanie?
Musíme sa najprv otvoriť prijatiu daru viery. Vo filme Vzoprieť sa obrom Grant Taylor, tréner futbalového mužstva, sa dostáva do pochybností, lebo nevníma, že Boh pôsobí v jeho živote. Jeho život je jedna prehra za druhou. Starší pán Bridges mu na to začne rozprávať príbeh o dvoch farmároch, ktorí sa modlili za dážď, ale iba jeden z nich išiel a pripravil svoje polia na jeho zoslanie. V závere sa pýta: "Ktorý z nich skutočne veril Bohu?" Ďalej mu Bridges rozpráva, že ak verí Bohu, Boh zošle dážď až bude pripravený, ale on musí pripraviť svoje pole k jeho prijatiu. Odporúčam pozrieť si tento film.
Sila viery nie je o sile vôle, ani o sile sugescie. Ide o silu vzťahu k Ježišovi Kristovi. Viera nemanifestuje
našu dokonalosť, ale silu Ježiša Krista. Viera je o Božej sile, nie o našich schopnostiach. Je o tom, ako
dovolím Bohu účinkovať v našom živote. On je vo vzťahu ten, ktorý je vždy verný.
Sila viery je úmerná tomu, ako dôverujeme Bohu.
Na začiatku stačí jedna kontrolná otázka: Verím, že Boh ma miluje? Ale nech odpoveď nie je podľa toho, ako nás to naučili. Čo nám hovorí srdce? Už prvých rodičov diabol zviedol tým, že zaniesol do nich vírus pochybnosti, že Boh ich až tak nemá dokonale rád.
A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo! Ef 6, 17
Meč Ducha je predstavený ako Božie slovo. Ale ako pochopiť symboliku prilby spásy?
Väčšina našich zápasov sa odohráva v našej mysli. Je to neviditeľný boj, ale reálny. A diablovi ide o to,
aby sa do nás dostal cez jeho zvádzanie a našu zvedavosť a nakoniec, aby si podmanil to, čo máme
najcennejšie - rozum.
Prečo práve rozum?
Ak je rozum poškodený v rozoznávaní, automaticky to vplýva na vôľu, a tým aj na kvalitu lásky. Dokonca aj Ježiš na kríži povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.
Naozaj nevedeli? No, boli zmanipulovaní. Boli v omyle. Mysleli si, že robia dobro a konali zlo. Dobré skutky nekonáme automaticky, potrebujeme zapojiť k tomu zdravý rozum. Ten spolupracuje so svedomím, ktoré je Božím hlasom v každom človeku.
Koľkí ľudia sú dnes podmanení závislosťami na sociálnych sieťach, práci, cvičeniach, pornografii,
návykových látkach...? Koľkí sa chcú z toho vymaniť, ale ich vôľa je slabá. Závislosť generuje falošné
blaho, ale ničí vzťahy.
Každé priateľstvo v nás zanechá stopu. Diabol je samotár, ktorý nikoho nemá rád, preto priateľstvo s ním spôsobí, že naše vzťahy sa narušia.
Rozhodol sa pre večné trucovanie. Diablov drží spolu iba to, že ničia, ale medzi sebou sa nenávidia. Prilba je na ochranu mysle, inteligencie, zmýšľania.
Problémom zla sa zaoberajú všetky náboženstvá. Ako ho vnímajú a pristupujú k nemu z hľadiska riešenia?
Keďže východné náboženstvá nepoznajú vykúpenie Ježiša, riešia problém zla vyblokovaním mentálnej aktivity cez meditácie, mantry a podobne. Ľudia hľadajú to, čo ich ukľudní často aj za cenu metód vyblokovania svedomia. Ponúka sa im, že môžu objaviť svoje božstvo. Dôsledky toho vidieť na Slovensku, že mnoho ľudí de facto uctieva samých seba, vytvárajú si svoju pravdu a žijú vo svojom svete.
Ľudský rozum takisto trpí útokmi strachu, nenávisti, stresu, ale aj lákavých pokušení. Ak ľahko ľudia
podľahnú sexuálnym útokom na myseľ; ovplyvní to ich schopnosť tvoriť a vzdelávať sa. Predsa je
ľahšie konzumovať ako tvoriť. Diabol bude vždy podporovať ľudskú nevedomosť a ego.
Prečítajte si tiež poučný rozhovor: Peter Šimko / Okultizmus, čary, mágia, veštby, preklínanie, povery
Hovoríte súvislosti v kontexte prilby spásy. Čo znamená symbolika prilby spásy?
Znamená to, že našou ochranou je to, že sme spasení. Ide o to, či to vnímame vo svojom živote. Veríme, že Ježiš nás zachránil? Alebo máme myšlienky, ktoré nás vedú k sebaľútosti, že náš život za veľa nestojí?
Mnoho ľudí sa hnevá na Boha, lebo im nesplnil, čo si žiadali. Ich viera zakolíše a povedia si, že Boh ich asi nemá rád. Potom príde pokušenie diabla, ktorý podsúva, že život s Bohom je samé odriekanie a trápenie a že neveriaci sa majú lepšie, lebo oni môžu hrešiť a užívať si, a potom, čo z toho majú, že sú veriaci. Tí, ktorí nemajú prilbu spásy, končia zatrpknutosťou.
Ktorí majú na sebe prilbu spásy, prežívajú istotu Božej prítomnosti aj uprostred najväčších útokov. Spása je Božia milosť, nedá sa zaslúžiť ľudskými skutkami. Je to ako pevný bod vo vesmíre, vnútorná istota, že Boh ma má rád.
V čom je spása?
To, že Ježiš Kristus je s nami. Ježiš Kristus nás vykúpil, teda odobral satanovi právo panovať nad nami,
zničil moc hriechu, zlomil moc Zlého. Máme nárok na Kristovo kráľovstvo, na jeho život. Dostali sme
ponuku stať sa Božími deťmi. Spása spočíva v spojení s Bohom. Dostali sme dar mať účasť na Božej
prirodzenosti. Tento dar prijímame tak, že dovolíme Bohu, aby vstúpil do nášho života skrze Slovo a
sviatosti.
A čo keď hrešíme?
Trpí s nami. Pozrime na kríž. Boh sa stal človekom, aby človek už nikdy nebol sám. Sv. Terézia z Lisieux nosila na hlave prilbu spásy. O svojej skúsenosti povedala, že "žiť z lásky znamená vyhnať všetok strach, všetky spomienky na viny minulosti. Moje hriechy ma už neznepokojujú. Zničil ich Boží oheň. Pociťujem veľkú radosť nielen vtedy, keď ma iné považujú za nedokonalú, ale najmä vtedy, keď sama cítim, že som skutočne nedokonalá."
Meč Ducha je jediná útočná zbraň, ktorú Pavol v tomto liste kresťanom odporúča. Znamená to, že týmto mečom môže kresťan aj útočiť, alebo kresťan nemá nikdy útočiť a má sa len brániť?
Meč je zbraň určená aj na obranu, aj na útok. V zmysle toho, čo napísal sv. Pavol, je to jediná zbraň
určená na útok. Brnenie dokáže zastaviť nepriateľa, ale nie odohnať. V liste Hebrejom 4, 12 čítame:
živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč. Mečom Ducha je naša modlitba v Duchu Svätom a slová Svätého písma, ktoré pri tom správne používame.
Ako to myslíte, že slová Svätého písma správne používame?
Vieme, že Ježiš bol pokúšaný diablom na púšti a sám diabol použil pri pokúšaní slová z Biblie tak, že ich nesprávne aplikoval (Lk 4, 1-13). Božie slovo nie je magické zaklínadlo. Iba ten, kto z neho žije, a v pokore vie, že ono nie je určené pre náš súkromný výklad (2 Pt 1, 20-21), vie ho správne použiť.
Treba, aby sme Písmo vzali do ruky a čítali. Snažme sa spoznať zmysel textov Písma, nechať sa ním osloviť, vierou ho uskutočňovať a spoliehať sa naň. Potom budeme vidieť účinky autority Božieho slova. Je to naozaj Božie slovo. Uvedomme si, že Biblia ako kniha je jediná vec, ktorú kňaz nikdy nežehná; je svätá sama osebe.
Hovoríte, že slová Písma nie sú určené na súkromný výklad. Budeme si ich teda vedieť sami správne interpretovať?
Gréčtina, ktorou písal sv. Pavol listy, je veľmi bohatý jazyk na slová. Termín λόγος θεοῦ (logos Theú)
sa preloží ako Slovo Božie. Ale Pavol píše v origináli takto: ῥῆμα θεοῦ - (rhéma Theú). Teda použil
slovo ῥῆμα, a nie λόγος. Prečo? Logos je napísané slovo, rhéma znamená vyslovené slovo, výrok.
Výrok je výraz, ktorý má práve jednu pravdivostnú hodnotu. Sv. Pavol píše, že si máme zobrať meč
Ducha, ktorým je Boží výrok.
Aký Boží výrok?
Napríklad: Odíď satan! (Mt 4, 10) Je to kategorické vyhlásenie, plné autority, bez strachu, plné Božieho pôsobenia a milosti. Rhéma znamená, že vyslovíme Božie slovo. A nebojíme sa, veď z neho žijeme. Diablovi neukazujeme svoje svaly, veď poklad máme v hlinených nádobách. Rozkaz diablovi nie je ľudské, ale Božie dielo, preto používame meč Ducha.
Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! Ef 6, 18
Aká je to modlitba v Duchu? Ide o nejaký konkrétny úkon, špeciálnu prosbu k Duchu Svätému?
Modlitba v Duchu znamená, že dovolíme Pánovi, aby v nás pôsobil. Boh nikdy nie je násilný, lebo je láska. V Biblii nájdeme: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy (1 Jn 1, 5). Zlo spôsobuje, že sa uzatvárame, teda ideme do tmy. Dovoliť Bohu, aby k nám vstúpil, znamená, že nič nebudeme pred ním skrývať. Modlitba v Duchu je potom vedená Duchom Božím.
Tým, že Boh robí všetko preto, aby sme boli zachránení, vzbudzuje nám všetkým túžbu po modlitbe. Modliť sa je niečo prirodzené ako voda pre rybu. Je to zároveň otázka života a smrti, ako povedal sv. Alfonz de Liguori: Kto sa modlí, bude určite spasený, kto sa nemodlí, bude určite zatratený. Lenže, aká je realita? Modlíme k Bohu alebo sa rozprávame sami so sebou?
To evokuje spochybnenie, či sa modlíme správne. Čím sa vyznačuje skutočná modlitba?
Modlitba nie je o slovách. Vychádza z túžby srdca. Čo je skutočná modlitba a ako sa máme modliť, odporúčam prečítať si podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi v chráme (Lk 18, 9-14). Mýtnik bol úprimný a priamočiary. Mal pred Bohom postoj dieťaťa, ktoré úprimne povie, čo má na srdci a ktoré nedôveruje svojim zásluhám, lebo sú pochybné. Dôveruje milosrdnej láske Boha.
Ľudia sa modlia rôzne modlitby, novény, ružence a pýtajú sa, ktorá modlitba je silnejšia, najúčinnejšia?
Znie to, ako: ktoré magické zaklínadlo je silnejšie. Sila modlitby je sila vzťahu k Bohu. Povzbuďme sa
troma myšlienkami od sv. Terézie z Lisieux:
"Akú veľkú moc má modlitba! Mohli by sme ju nazvať kráľovnou, ktorá má v každom okamihu voľný prístup ku kráľovi a môže dostať všetko, o čo prosí… Okrem posvätných hodiniek, ktoré som veru nehodná sa modliť, nemám odvahu namáhavo hľadať v knihách krásne modlitby, z toho ma rozbolí hlava, je ich toľko! A potom – jedna je krajšia ako druhá… Nemôžem sa pomodliť všetky, a keď neviem, ktorú si zvoliť, robím to ako deti, ktoré nevedia čítať. Celkom jednoducho poviem Pánu Bohu, čo mu chcem povedať, bez krásnych fráz, a On mi vždy rozumie. Pre mňa je modlitba vzplanutie srdca, jednoduchý pohľad k nebu, zvolanie vďačnosti a lásky uprostred trápenia i v radosti. Skrátka, je to niečo veľké, nadprirodzené, čo mi povznáša dušu a spája ma s Ježišom.«
"Keď sa môj duch niekedy nachádza v stave veľkej suchoty, tak, že nemôžem z neho vyťažiť nijakú myšlienku, aby som sa spojila s Bohom, veľmi pomaly sa modlím Otče náš a Zdravas Mária. Tieto modlitby ma uchvacujú, živia moju dušu oveľa viac, než keby som ich stokrát odrapotala."
"Som taká nedokonalá, že moje úbohé modlitby istotne nemajú veľkú cenu. Ale jestvujú žobráci, ktorí sa tak natískajú, že dostanú to, čo si prajú. Budem to robiť ako oni, a Boh ma nemôže poslať preč s prázdnymi rukami."
A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých! Ef 6, 18
Prečo apoštol Pavol vyzýva k prosbe len za všetkých svätých a nie za všetkých ľudí?
Myslí sa tu nie na tých, čo sú v nebi. Za nich sa nemodlíme. Sv. Pavol tu myslí na kresťanov, teda tých, ktorí prijali Ducha Svätého. Aj aktuálnemu pápežovi povieme Svätý Otec, hoci aj on pristupuje často k svätej spovedi. V slovách Svätý Otec sa nemyslí na jeho osobnú svätosť, ale na svätý úrad, sväté poslanie. Aj prví kresťania si uvedomovali, že majú toto sväté poslanie. Prijali úlohu posväcovať tento svet. V tomto zmysle treba chápať uvedený výrok.
K čomu nás - "Božích vojakov 21. storočia", vyzýva List Efezanom 6, 10-18?
Vyzýva nás, aby sme sa nebáli Zlého a boli odvážni bojovať Božími zbraňami. Vyzýva nás vytrvať v pravde, aby sme nezmalomyseľneli, ale boli hrdí na svoju hodnosť, že sme Božie deti, teda synovia a dcéry Najvyššieho a boli si vedomí jedinečnosti Božieho povolania a poslania, ktoré nám bolo zverené. Na to, aby sme sa mohli postaviť nepriateľovi a zvíťaziť nad ním.
Naša myseľ i náš život musia byť naplnené Božím slovom.
Odporúčam každodenné "Lectio Divina". Je to spôsob čítania Božieho slova, ktoré je pretkané modlitbou. Odporúčam pristupovanie k sviatostiam, zvlášť k Eucharistii a mať sväteniny. Týmto máme potenciál spôsobiť porážku síl temnôt, lebo Ježiš nás vykúpil svojou krvou.
Vyplývajú z toho pre nás nejaké ďalšie úlohy a povinnosti Božích vojakov?
Našou úlohou je zachrániť nielen svoju dušu, ale aj duše iných. K tomu povzbudzuje svätý Peter: Buďte triezvi a bdejte! Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete (1 Pt 5, 8-9).
Ľudia majú počuť, čo Boh koná, čo chce konať, ako koná a akú silu na to máme. Nie je to z nás, je to z moci Ducha. Keď Ježiš sľúbil, že vyvedie spútaných na slobodu (Lk 4, 18), tak ich skutočne má moc vyviesť. On si stojí za svojím slovom a on to vykoná.
Problém je v tom, že my sme ustráchaní a zahanbení, spoliehame sa, že to snáď urobí ktosi iný, lepší, výrečnejší, zbožnejší, skúsenejší... Len nie ja. A to je veľký omyl. Treba povedať ľuďom, čo robí Boh. Ježiš prišiel, aby zmaril skutky zla a aby ich pribil na kríž. Takto z nášho protivníka spravil porazeného (1 Jn 3, 8b; Kol 2, 15). Jediné, čo musíme urobiť, je zotrvať v jednote s Kristom a žiť v jeho moci.
PREČÍTAJTE SI ďalšie zaujímavé a poučné rozhovory: Generálny vikár a riaditeľ arcibiskupského úradu, sudca arcidiecézneho tribunálu Mons. Peter Šimko / otázky a odpovede
v kňazskej službe pôsobil vo viacerých farnostiach a zároveň ako dekan Smolenického dekanátu, notár, neskôr obhajca zväzku a napokon sudca Arcidiecézneho tribunálu, generálny vikár Trnavskej arcidiecézy a riaditeľ Arcibiskupského úradu v Trnave. Zároveň je i kanonikom, rektorom Katedrály svätého Jána Krstiteľa, tiež členom Kňazskej rady a Zboru konzultorov Trnavskej arcidiecézy a tajomníkom komisie na posúdenie predpokladaných videní a zjavení; venuje sa aj službe oslobodenia.
Vo voľnom čase sa rád kondične vracia k aktivitám, ktoré v minulosti vykonával profesionálne: závodnej cyklistike, behu - na dlhé trate, špeciálnemu, cezpoľnému a orientačnému. Ako absolvent ZUŠ svoj hudobný talent dodnes rozvíja v hre na akordeóne. Medzi jeho špeciálne záľuby patrí mineralógia, zoológia, športová streľba a survivaling.