Peter Šimko / Pravdy a fakty najsvätejšej Eucharistie
Pokračovanie rozhovoru s generálnym vikárom a riaditeľom Arcibiskupského úradu v Trnave o pravdách a faktoch najsvätejšej Eucharistie.
V rozhovore sa dozviete:
- ako na človeka a jeho život vplýva časté prijímanie Eucharistie,
- či úroveň viery a hriešnosť človeka nejako ovplyvňuje účinky Eucharistie,
- akým spôsobom môže v sebe človek blokovať účinky Eucharistie,
- prečo Boh dovolí, aby Eucharistia bola ľuďmi zneuctená, keď je ňou On sám?
- či má Eucharistia nejakú ekvivalentnú náhradu.
Eucharistia má moc veľa ovplyvniť a zmeniť. Ako na človeka a jeho život vplýva časté prijímanie Eucharistie?
Matka, svoje dieťa, ktoré nosí pod svojím srdcom, ochraňuje svojím telom a živí ho cez svoju krv. Ak je tomu zabránené, dieťa končí potratené. Dieťa po narodení sa živí materinským mliekom, ktoré je z krvi. Matka ho teda stále živí zo seba, ak aj nie telesne, tak duchovne.
Sv. Pavol píše, že v Bohu žijeme, hýbeme sa s sme. Ako bábätko v lone matky príde pôrodom na svet a uvidí svojich rodičov, takisto aj my prídeme na druhý svet a uvidíme Boha z tváre do tváre. Aby sme neskočili "potratení", teda v tomto prípade zatratení, potrebujeme prijímať duchovnú stravu od Boha ako dieťa prijíma telo a krv svojej matky.
Tak ako strava pre dieťa v lone matky je biologicky podľa prirodzenosti nezmeniteľne určená samotným Stvoriteľom, podobne aj duchovnú stravu na to, aby sme neboli duchovne potratení, nezmeniteľne určil Stvoriteľ. Preto Ježiš sám povedal: "Ak nebudete jesť telo syna človeka a piť jeho krv, nebude mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň." Tieto Ježišove slová nepotrebujú komentár.
Možno len dodať, ako píše sv. Pavol vo svojom liste, treba si dať pozor, aby sme hodne prijímali Eucharistiu - v milosti posväcujúcej, aby sme si nepritiahli na seba odsúdenie (1 Kor 11, 27-29).
Ako ovplyvňuje účinok Eucharistie úroveň viery a hriešnosti človeka?
V skratke vymenujem niektoré účinky prijímania Eucharistie:
- Spája nás s Kristom. "Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom." (Jn 6,56).
- Vytvára jednotu veriacich. Čím sme bližšie k Bohu, tým sme bližšie sebe navzájom, čo sa dá ľahko pochopiť na symbole trojuholníka. Ak nás spájajú peniaze, kariéra, blahobyt,... sami sa časom rozvadíme.
- Udržuje, zveľaďuje a obnovuje život milosti prijatý v krste.
- Posilňuje lásku, silu vôle, čnosti a rozmnožuje dary Ducha Svätého.
- Odpútava nás od hriechu - dôsledkom toho nám viac chutí dobro a máme odpor ku zlu - aj vtedy, keď sa javí zmyslom ako pekná muchotrávka, ale žiadostivosť skúsiť ju je utlmená.
- Zotiera ľahké hriechy a dočasné tresty za hriechy.
- Chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi.
- Spôsobuje duchovnú radosť a je zárodkom budúceho vzkriesenia a slávy.
Čo sa týka našej hriešnosti, hriech je ako droga. Keď ju okúsime, strácame slobodu a prichádza závislosť. Na začiatku môže byť aj príjemná, no časom sa ukáže, že požiera naše vzťahy ako rakovina.
Tu na zemi dokážeme s Božou pomocou dospieť iba do štádia abstinovania. Je to ťažké, ale treba to prijať, že to inak nejde.
Eucharistia nám pomáha držať nad hladinou našu hriešnosť, aby nás nezvalcovala.
Musíme sa s tým zmieriť - ako keď niekto potrebuje na to, aby žil, napríklad inzulín. Udržuje ho to pri živote, pomáha mu to viesť plnohodnotný život. Samozrejme, k tomu patrí životospráva, lebo vážime si zdravie až vtedy, keď ho strácame. Takí sme všetci.
Jedna z najväčších mystičiek a stigmatičiek 20. storočia Marta Robinová viac ako päťdesiat rokov prijímala jediný pokrm - Ježiša v Eucharistii. Dialo sa to tak, akoby do nej vstupovala živá osoba; zakaždým do nej Ježiš vlial nový život, bol v celom jej tele, akoby vstala z mŕtvych; keďže Najsvätejšia sviatosť je niečo viac ako zjednotenie: je to splynutie v jedno. Ľuďom odkázala, že oni sami v sebe blokujú účinky tohto pokrmu. Ako môže človek v sebe blokovať účinky eucharistického pokrmu?
Spomeňte si na ženu, ktorá 12 rokov trpela na krvotok. Koľkí sa dotkli Ježiša a nič, ona sa dotkla s vierou a stal sa zázrak (Mk 5, 25-34).
Dar viery nás otvára pre účinky Eucharistie.
Viera nie je o mojej sile, nie je to sugescia ani produkt manipulácie. Viera je vyjadrenie nášho vzťahu s Pánom. Nie je o citovom prežívaní, to je len bonus, ale o komunikácii a vnímaní srdcom. Preto, aby sme boli schopní komunikovať s Bohom, sám sa k nám znižuje na našu úroveň a ponúka dar viery.
Je to len na nás, či po tom túžime a či nájdeme v sebe dostatok pokory. Koľko vecí by človek chcel, ale či je ochotný aj niečo obetovať pre to, aby to dosiahol? Ak nebo je našou najvyššou hodnotou, mali by sme byť ochotní obetovať pre jeho dosiahnutie všetko.
Čím to je, že mnohí katolíci sú voči Eucharistii ľahostajní a satanisti robia všetko pre to, aby ju získali a zneuctili? Žeby satanisti mali väčšiu vieru v živého Krista v Eucharistii než mnohí katolíci?
Diabol má vieru, ale bez lásky (Jak 2, 19). Z jednej strany manipuluje ľudí, aby boli ľahostajní voči Eucharistii, lebo nám ju extrémne závidí, a preto nedopraje, aby sa ľudia mali dobre a boli šťastní.
Z druhej strany sa extrémne bojí Eucharistie, lebo proti nej nemá šancu. Aj keby ju zneuctil - Boh to môže dovoliť, ako aj dovolil, aby Ježiša umučili - aj tak Boh vždy zvíťazí.
Z diablovho strachu voči Eucharistii vyviera jeho nenávisť voči nej. Má poznanie, že tam je Kristus, ale nikdy nevie, ako zvíťazí, teda, akým spôsobom Kristus uplatní svoju moc.
Satanisti veria, Kto je Eucharistia, aj to, že satan je porazený, aj to, že sú na ceste do pekla. Áno, viem, že je to zvrátené a nelogické, ako keď pre niekoho je hanba slávou. Avšak nehľadajme v tom logiku, lebo zlo je vždy iracionálne a sebapožierajúce ako v jednom okultnom symbole, kde had v kruhu požiera od chvosta sám seba.
Prečo Boh dovolí, aby Eucharistia bola ľuďmi zneuctená, keď je v nej On sám?
Odpoveď už som čiastočne naznačil v predchádzajúcich odpovediach. Sv. Ján píše, že Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna... Vydal nám ho do rúk. Láska sama sa nám vydala do rúk. Boh robí maximum, aby nás zachránil a ide do krajnosti.
Lásku ťažko pochopíme, ale Eucharistia v našich rukách, živote je ako náš osud. Buď ho s veľkou láskou prijmeme a budeme ho opatrovať ako najvzácnejší a taký krehký poklad - láska je vždy taká -, alebo sa nakrátko zahráme na pánov nad Eucharistiou s pocitom, že môžeme robiť, čo my chceme.
Boh dovolí, aby sme sa prejavili, akí naozaj sme. Láska, ako napísal sv. Pavol, všetko vydrží (1 Kor 13, 7). Len ako my vydržíme stretnutie s Pravdou?
Čím to je, že mnohí katolíci sú voči Eucharistii ľahostajní a satanisti robia všetko pre to, aby ju získali a zneuctili? Žeby satanisti mali väčšiu vieru v živého Krista v Eucharistii než mnohí katolíci?
Diabol má vieru, ale bez lásky (Jak 2, 19). Z jednej strany manipuluje ľudí, aby boli ľahostajní voči Eucharistii, lebo nám ju extrémne závidí, a preto nedopraje, aby sa ľudia mali dobre a boli šťastní.
Z druhej strany sa extrémne bojí Eucharistie, lebo proti nej nemá šancu. Aj keby ju zneuctil - Boh to môže dovoliť, ako aj dovolil, aby Ježiša umučili - aj tak Boh vždy zvíťazí.
Z diablovho strachu voči Eucharistii vyviera jeho nenávisť voči nej. Má poznanie, že tam je Kristus, ale nikdy nevie, ako zvíťazí, teda, akým spôsobom Kristus uplatní svoju moc.
Čím to je, že mnohí katolíci sú voči Eucharistii ľahostajní a satanisti robia všetko pre to, aby ju získali a zneuctili? Žeby satanisti mali väčšiu vieru v živého Krista v Eucharistii než mnohí katolíci?
Diabol má vieru, ale bez lásky (Jak 2, 19). Z jednej strany manipuluje ľudí, aby boli ľahostajní voči Eucharistii, lebo nám ju extrémne závidí, a preto nedopraje, aby sa ľudia mali dobre a boli šťastní.
Z druhej strany sa extrémne bojí Eucharistie, lebo proti nej nemá šancu. Aj keby ju zneuctil - Boh to môže dovoliť, ako aj dovolil, aby Ježiša umučili - aj tak Boh vždy zvíťazí.
Z diablovho strachu voči Eucharistii vyviera jeho nenávisť voči nej. Má poznanie, že tam je Kristus, ale nikdy nevie, ako zvíťazí, teda, akým spôsobom Kristus uplatní svoju moc.
Čím to je, že mnohí katolíci sú voči Eucharistii ľahostajní a satanisti robia všetko pre to, aby ju získali a zneuctili? Žeby satanisti mali väčšiu vieru v živého Krista v Eucharistii než mnohí katolíci?
Diabol má vieru, ale bez lásky (Jak 2, 19). Z jednej strany manipuluje ľudí, aby boli ľahostajní voči Eucharistii, lebo nám ju extrémne závidí, a preto nedopraje, aby sa ľudia mali dobre a boli šťastní.
Z druhej strany sa extrémne bojí Eucharistie, lebo proti nej nemá šancu. Aj keby ju zneuctil - Boh to môže dovoliť, ako aj dovolil, aby Ježiša umučili - aj tak Boh vždy zvíťazí.
Z diablovho strachu voči Eucharistii vyviera jeho nenávisť voči nej. Má poznanie, že tam je Kristus, ale nikdy nevie, ako zvíťazí, teda, akým spôsobom Kristus uplatní svoju moc.
Má Eucharistia nejakú ekvivalentnú náhradu?
Má Kristus ekvivalentnú náhradu? Sám povedal: Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa (Jn 16, 6). Iná cesta nie je. Inej alternatívy niet, ak nepovažujeme slepú uličku za alternatívu.
Eucharistia je tu na zemi vrcholom stretnutia so živým Kristom.
Na vrchol sa však nedostaneme lusknutím prsta. A kde je cesta na vrchol, doliny, jazerá...? Je to ako v peknom manželskom vzťahu, intímna chvíľa manželov spečaťuje ich vzťah, ale napĺňujú sa aj vzájomnou prítomnosťou, pekným slovom, spoločnou prácou, úsmevom, pohladením... Je toho tak veľa, ako nás Kristus môže naplniť.
Ak túžim prijať Eucharistiu, potrebujem sa k tomu vnútorne disponovať (metanoia), a to sa deje cez Božie slovo, ktoré žijem, modlitbu. Ako sa dá naplniť Eucharistiou, keď neviem počúvať Pána v svojom živote a vychutnať si jeho jemné dotyky, darovať sa mu v maličkostiach a vôbec byť s ním vo všedných chvíľach či bolestiach?
Prvú časť rozhovoru si môžete prečítať tu:
Peter Šimko / Svätá omša má nadčasový charakter - nebo spája so zemou
Prečítajte si tiež: Peter Šimko / Moc Eucharistie je mocou Ježiša Krista
v kňazskej službe pôsobil vo viacerých farnostiach a zároveň ako dekan Smolenického dekanátu, notár, neskôr obhajca zväzku a napokon sudca Arcidiecézneho tribunálu, generálny vikár Trnavskej arcidiecézy a riaditeľ Arcibiskupského úradu v Trnave. Zároveň je i kanonikom, rektorom Katedrály svätého Jána Krstiteľa, tiež členom Kňazskej rady a Zboru konzultorov Trnavskej arcidiecézy a tajomníkom komisie na posúdenie predpokladaných videní a zjavení; venuje sa aj službe oslobodenia.