Peter Šimko / Ľudia často rozjímajú a meditujú sami so sebou. To nie je modlitba
Rozhovor s riaditeľom Arcibiskupského úradu v Trnave o rozjímaní, meditácii a kontemplácii.
V rozhovore sa dozviete:
- aký je rozdiel v rozjímaní, meditácii a kontemplácii,
- aký je medzi nimi súvis a vzťah,
- o čo konkrétne ide v týchto tajuplných stavoch,
- či sa dá kontemplácii naučiť,
- čo všetko môže byť kontemplatívnou modlitbou.
Medzi transcendentné tajomstvá, ktoré nás presahujú a ovplyvňujú, patrí i rozjímanie, meditácia a kontemplácia. Vieme správne rozlíšiť tieto tajuplné stavy? "Vplyv individualizmu v modlitbe spôsobil, že ľudia často rozjímajú či meditujú sami so sebou. To nie je modlitba. Na Slovensku máme v tom terminologický chaos. Aj v prekladoch. Pri modlitbe ide o vzťah ja a ty (Boh), nie ja a virtuálne ja," vysvetľuje Mons. Peter Šimko.
Nad Božím slovom máme rozjímať. Čo to pre nás znamená, čo máme robiť?
Rozjímanie je modlitba, ktorá vychádza z biblického: milovať budeš Pána, svojho Boha, celou mysľou. Pri rozjímaní zapájame svoj intelekt. Snažíme sa spoznávať biblické texty, porozumieť Božiemu slovu. Hľadáme Božie pôsobenie v živote cez Božie slovo a predkladáme všetko Pánovi. Spoznávame seba, akí sme boli, akí sme, a s Božou pomocou sa rozhodujeme, akí chceme byť.
V čom sa od toho odlišuje meditácia?
Ide o to, aby sme boli v modlitbe pred Pánom celí a dali do toho všetko.
Meditácia je modlitba, pri ktorej zapájame všetko podľa biblického: milovať budeš Pána celým srdcom, dušou, mysľou, silou (Mk 12, 30). Teda k intelektu zapájame svoje emócie i srdce.
Je medzi rozjímaním a meditáciou priamy súvis či vzťah?
Medzi rozjímaním a meditáciou je plynulý vzťah. Pri meditácii dovolíme Bohu, aby pôsobil svojím slovom na nás, ako keď nechávame pôsobiť lúče slnka na svoje telo - a prejavujeme sa ako slobodné Božie deti.
Je veľký rozdiel medzi biblickým a nebiblickým chápaním meditácie. A ľudia opúšťajú obrazne pramenitú vodu a menia ju za vodu z cisterny.
A kontemplácia ide ešte ďalej. Čo možno pochopiť pod kontemplatívnou modlitbou?
Kontemplácia je vrcholom modlitby. Vtedy je modlitba absolútnou jednoduchosťou, životom, úplným odovzdaním sa do Božej vôle, darovaním sa, obetou. Slová už nie sú potrebné, len kontempláciu oneskorujú a komplikujú.
Stačí sa pozerať na Pána a on dáva milosť prijať a pochopiť všetko. Je to spočinutie v Pánovi.
Dá sa kontemplácii naučiť?
Kontemplácia je Boží dar, milosť, nedá sa naučiť, len môžeme vytvoriť podmienky na jej prijatie.
O čo konkrétne v nej ide?
Ide o zjednotenie sa s Pánom, keď vnímam realitu Božími očami a stávam sa jej súčasťou. Vnímam Boha vo všetkom. Je to stav Božej milosti. Pozrite sa napríklad na svätého Františka, ako vnímal Boha v stvorených veciach a chválil ho.
Podľa svätého Josemaría Escrivu sa i naša práca môže stať kontemplatívnou modlitbou. Ako to treba chápať; čo všetko môže byť kontemplatívnou modlitbou?
Učíme sa posväcovať svoju prácu modlitbou tak, že sa snažíme v práci žiť v Božej prítomnosti a často používame strelné modlitby. O čom hovorí svätý Josemaría Escrivá, to sa ľudsky nedá uskutočniť. Zo skúsenosti vieme, že kto to chce ľudsky zvládnuť, prestane sa modliť. Práca ho pohltí, bude si namýšľať, že sa modlí, a smeruje k vyhoreniu.
Práca ako kontemplatívna modlitba je Boží dar, keď Boh je všetko vo všetkom. To je náš cieľ.
Začnime sa najprv modliť.
Rozhovor bol publikovaný na Moja Trnavská arcidiecéza.
Prečítajte si tiež: Generálny vikár a riaditeľ arcibiskupského úradu, sudca arcidiecézneho tribunálu
Mons. Peter Šimko / otázky a odpovede