Martina Ledecká OSsR - klauzúrna rehoľná sestra - redemptoristka - pôsobiaca v Reholi Najsvätejšieho Vykupiteľa v Kežmarku napísala zamyslenia ku krížovej ceste, ktorá je vyskladaná z rád svätého Jozefa. V rozhovore prezradila, odkiaľ čerpala tieto zaujímavé inšpirácie a zdieľa texty zamyslení.

V Lukášovom evanjeliu čítame, že Ježiš Kristus rástol a mocnel pod starostlivým okom svojich rodičov Márie a Jozefa a Božia milosť bola na ňom. Po tom, čo sa im stratil v Jeruzaleme a tajomne im naznačil, že má byť tam, kde ide o nebeského Otca, vrátil sa s nimi do Nazareta a bol im poslušný. Vzmáhal sa v múdrosti, vo veku a v obľube u Boha i u ľudí (porov. Lk 2, 39 - 40).

Svätý Jozef tak ako každý otec židovskej rodiny zohrával dôležitú úlohu vo výchove prvorodeného syna. Hoci Sväté písmo o tom výslovne nehovorí, môžeme si predstaviť, ako trávia spoločný čas pri čítaní Tóry. Koľkokrát muselo z úst svätého Jozefa zaznieť: "Syn môj, počúvaj ponaučenia svojho otca." Slová, ktoré boli echom slov nebeského Otca zachytené v posvätných knihách Izraela.

Svätý Jozef osobne nesprevádzal svojho zverenca na krížovej ceste. Tradícia podáva, že zomrel pred začiatkom Ježišovho verejného účinkovania. Keďže je prirodzené, že sa nám v ťažkých životných situáciách spontánne pripomínajú dobré a cenné rady našich rodičov, Ježiša mohla na krížovej ceste sprevádzať živá spomienka na rady tohto statočného muža.

Sestra Martina Ledecká z Rehole Najsvätejšieho Vykupiteľa napísala krížovú cestu, vychádzajúc z tohto kontextu. Prechádza ju s Ježišom, ktorý pri každom zastavení živo vníma vo svojom srdci slová a povzbudenia svojho pestúna a je nimi duchovne posilňovaný. Slová, ktoré sú mu dôverne známe, lebo majú žriedlo v Božom slove.

Napísať krížovú cestu s napomenutiami svätého Jozefa, od ktorého nemáme zaznamenané v Biblii žiadne slovo, vyžaduje veľa kreativity a dávku odvahy. Čo vás k tomu motivovalo?

Je za tým osobná skúsenosť, keď som prechádzala jednou z najťažších životných skúšok. Bolo mi odporúčané, aby som požiadala predstavených o výnimočné dovolenie stráviť istý čas v kruhu svojej rodiny. Ako kontemplatívna klauzúrovaná mníška nemám dovolenku a vstupom do rehole som sa vzdala návštev svojich najbližších.

Moji rodičia boli veľmi zaskočení, keď som im oznámila, že po vyše desiatich rokoch prichádzam domov. Šípili, že to nie je len tak, že sa určite niečo deje. Boli však veľmi diskrétni a nič sa nevypytovali. Ani by som im nevedela na nič odpovedať, pretože aj pre mňa samu išlo o veľmi hlboký duchovný zážitok, tajomstvo medzi mnou a Bohom.

Myslím, že práve takéto "tajomstvo" a "posvätné ticho" panovalo aj medzi Ježišom a jeho matkou Máriou či svätým Jozefom. Moji rodičia mali a majú účasť na tajomstve môjho povolania, podobne ako ho mali Jozef a Mária na tom Ježišovom.

Pri písaní tejto krížovej cesty mi sa preto zdalo celkom prirodzené, že Ježiš - ako človek - mohol svoje utrpenie prežívať podobne, ako bolo vtedy dané prežívať utrpenie mne. Vo vzťahu k svojim najbližším.

Vaše vnútorné utrpenie sa však po návrate domov neskončilo. Kto alebo čo vás napokon vzpružilo?

V spomínanom čase moje telo zareagovalo na vnútorné utrpenie tak, že som dostala silnú kožnú alergiu. Lekári mi odporučili korigovať stravu, v podstate som máločo mohla jesť.

Moja mama, len čo ma zbadala, s pokojom v hlase povedala: "Tu si doma, v bezpečí, budeš jesť všetko." A jedla som. Zdravotný stav sa mi čoskoro zlepšil.

Otec sa len prizeral a veľa toho nenahovoril. Hodiny sme však boli spolu v tichu, sediac vedľa seba. Bol ako málovravný svätý Jozef. Krátko predtým, ako som sa mala vrátiť do kláštora, mi akoby medzi rečou povedal: "Buď statočná." Bolo to pre mňa veľmi silné.

Môj otec ešte žije. Už skoro tri desaťročia nie je priamo účastný na mojom živote, ale toto jeho slovo mi ho už toľkokrát pripomenulo. Dodalo mi silu a odvahu kráčať po ceste za Kristom. V mojich ušiach a hlavne v srdci znelo ako slovo samotného nebeského Otca.

V rôznych ťažkých chvíľach mi Pán často staval pred oči práve mojich rodičov a ich svedectvo viery v čase komunizmu. Bola som vtedy školáčkou, ale vnímala som ich postoje. Boli mi veľkým vzorom. Dodnes mi Pán dáva čerpať z daru svedectva ich života, že sa za svoju vieru nehanbili.

Tieto spomienky na rodičov a ich príklad boli pre vás podnetom napísať krížovú cestu s radami svätého Jozefa?

V minulom roku, keď cirkev upriamila našu pozornosť na nenápadného a skromného Ježišovho pestúna, som o ňom a tajomstve jeho života veľa rozjímala. Zrazu som ho v modlitbe "zbadala" aj na Ježišovej krížovej ceste.

Ak nám v kritických chvíľach nášho života dodáva silu prítomnosť alebo spomienka na najdrahších, prečo by to tak nemohlo byť aj v Ježišovom prípade? Ak mne už toľkokrát v živote pomohlo otcovo slovo, prečo by Ježišovi kráčajúcemu na Kalváriu nemohlo byť tiež dané pripomenúť si slová svojho pestúna, ktorý ho sprevádzal po celý skrytý život v Nazarete? Prečo by si nemohol spomenúť na rady a napomenutia spravodlivého a statočného Božieho služobníka?

A keďže Boží ľudia žijú a hovoria Božie slovo, nebolo ťažké nájsť vo Svätom písme state, ktoré spravodlivý Jozef mohol počas života adresovať svojmu synovi. Tie sa Ježišovi mohli vynoriť v srdci práve v tej najkritickejšej chvíli, počas krížovej cesty.

Aké napomenutie by mal svätý Jozef pre dnešných ľudí?

Žijeme vo svete plnom informačného chaosu. Celé dni sme vystavení mnohým informáciám, názorom, pohľadom, hodnoteniam. Nehovoriac o tom, že aj sami dennodenne často v emóciách a zbrklo "vyprodukujeme" kopec odvážnych, ba priam nevraživých súdov, či už na sociálnych sieťach, alebo vo vlastnom srdci. Samozrejme, o tých druhých.

Bezradnosť a neistota spôsobená covidom aj vojna na Ukrajine túto tendenciu v nás môžu nebezpečne a nekontrolovane znásobiť.

Svätý Jozef poznal, čo je bezradnosť a neistota. Aj v jeho srdci sa rozpútala veľká búrka a zmietali ním vlny otázok, keď ho zaskočila správa, že Mária je v požehnanom stave. Bola to ľudsky veľmi ťažká situácia.

No nenechal sa svojimi emóciami pohltiť, neprestal sa vnútorne ovládať a napriek všetkému zostal pokojný. Nepoddal sa sklamaniu, rozhorčeniu, ale svoje pochybnosti zveril predovšetkým Bohu. Neodvážil sa nikoho odsúdiť, tobôž nie nevinnú Máriu. V srdci nevyniesol žiaden rozsudok, ale prenechal iniciatívu Bohu. A Boh ho za to odmenil vnútorným pokojom a poznaním Božích tajomstiev.

Ak by nám mal svätý Jozef dnes niečo povedať, myslím, že by pre nás vybral dve rady abbu Poimena. Prvá rada: Nikým nepohŕdaj, nikoho neodsudzuj, neohováraj a Boh ti udelí vnútorný pokoj. A druhá rada: Urob, čo môžeš, aby si nikomu neublížil, a zachovaj si pri každom človeku čisté srdce.

Obe rady nielenže veľmi presne vystihujú Jozefov vnútorný postoj voči Márii, ale môžu aj nám pomôcť vidieť to, čo je ľudským očiam často na prvý pohľad ukryté - Boha v každej ľudskej bytosti. V čase nepokojov a vojny to potrebujeme dvojnásobne.

Je veľa svätcov, ktorých môžeme prosiť o pomoc. Prečo by sme si mali vybrať práve svätého Jozefa za svojho patróna či orodovníka?

Učí nás rozvahe a ohľaduplnej láske v ťažkých životných situáciách. Môže byť zároveň vynikajúcim sprievodcom na našej duchovnej ceste. Som si istá, že so svätým Jozefom sa nestratíme a nepoblúdime.

Mnohí svätí sú známi zázrakmi, ktoré sa diali už za ich života. Mali silné osobné zážitky s Bohom, poniektorí o nich aj písali. Ohuruje nás ich duchovný život. Čítame o nich a nevedomky sa nechávame unášať v mylnej predstave, že čím viac o nich vieme, tým viac sme aj my duchovní.

Svätý Jozef a podobne Panna Mária sú výnimoční v tom, že toho veľa nenarozprávali. Svätý Jozef dokonca v evanjeliách nepovedal ani jediné slovo. Preto nás obaja môžu svojím životom "prinútiť" o Bohu a Božích veciach nielen čítať a rozmýšľať, ale aj konkrétne vykročiť na duchovnú cestu. Tá nie je ničím iným ako reálnym vzťahom so živým Bohom.

Každý vzťah sa zakladá na otvorenosti pre toho druhého, teda mlčať v jeho prítomnosti, aktívne počúvať, nechať sa obdarovať. V tom svätý Jozef a Panna Mária po celý život vynikali. Boli započúvaní do Božieho slova, rozjímali o ňom, snažili sa zosúladiť svoj každodenný život s tým, čo od nich tu a teraz žiadal Boh. Kráčali bezpečnou cestou pokory, skrytosti, odovzdanosti a mlčania.

Máme mnohých svätých, ale Panna Mária a svätý Jozef sú jedineční.

Zamyslenia ku krížovej ceste s radami svätého Jozefa

Svätý Jozef, svojím príhovorom nám pomôž nábožne a s duchovným úžitkom prežiť túto krížovú cestu. Obetujeme ju za duše v očistci, za dar spásy pre nás a svojich najbližších.

PRVÉ ZASTAVENIE: PÁN JEŽIŠ JE ODSÚDENÝ NA SMRŤ

Syn môj, na počiatku stvoril Boh človeka a ponechal mu možnosť rozhodnúť sa. Dal mu svoje príkazy a ustanovenia. Pred človekom leží život a smrť, dobro a zlo: dostane to, čo sa mu ľúbi. Božia múdrosť je preveľká, on je silný mocou a neprestajne všetko sleduje. Jeho oči hľadia na tých, ktorí sa ho boja. On poznáva všetko, čo ľudia robia. Bezbožne konať nekáže nikomu, ani nedáva súhlas k nijakému hriechu; nepraje si množstvo takých synov, ktorí nemajú viery a zdatnosti. (porov. Sir 15, 14 - 22)

Áno, Pane, stojíš pred Pilátom, ktorému ako každému človeku tvoj Otec dal možnosť slobodnej voľby. Ty osobne si sa už pevne rozhodol kráčať do Jeruzalema v ústrety krížu. V Getsemani si svoje rozhodnutie potvrdil. A teraz mlčky čakáš na rozhodnutie veľrady a Piláta... odsúdili ťa.

Svätý Jozef, vypros mi milosť správnych rozhodnutí v mojom živote, aby som sa vždy rozhodovala pre Boha a jeho vôľu.

DRUHÉ ZASTAVENIE: PÁN JEŽIŠ BERIE KRÍŽ NA SVOJE PLECIA

Syn môj, uponíž si srdce a vytrvaj, neznepokojuj sa, keď ti príde čas pohromy. Znášaj, čo ti znášať ukladá Boh; pevne sa pridaj k Bohu a vytrvaj, aby si vzrástol životom, keď príde koniec. Prijímaj všetko, čo ťa zastihne, vytrvaj v bolesti, maj trpezlivosť, ak ťa niečo sužuje. Lebo zlato a striebro čistia ohňom a bohumilých ľudí v peci utrpenia. (porov. Sir 2, 1 - 4)

Pane môj, nevzpieral si sa, neznepokojoval, neprotestoval. Prijal si svoj údel odsúdenca v dôvere, že tak chce tvoj nebeský Otec. Pevne si bol s ním zjednotený, bol si v ňom a on v tebe. Modlitbou si upevňoval túto jednotu, a tak ťa vedomie nadchádzajúceho utrpenia nezlomilo.

Svätý Jozef, vypros mi milosť dôvernej a stálej modlitby, ktorá by posilňovala moju vieru a dôveru v Boha.

TRETIE ZASTAVENIE: PÁN JEŽIŠ PADÁ PRVÝ RAZ POD KRÍŽOM

Syn môj, pozri na dávne pokolenia a vedz, že nikoho nestihlo zahanbenie, kto dúfal v Pána. Ktože bol opustený, ak vytrval pri jeho prikázaniach? Kýmže opovrhol, ak ho niekto vzýval o pomoc? Lebo Boh je dobrotivý a milosrdný a odpúšťa viny, keď nastane súženie, ochráni všetkých, ktorí ho úprimne hľadajú. Beda takým, ktorí majú ochabnuté srdce a nedôverujú v Boha, a preto ich neberie do svojej ochrany. Beda takým, ktorí stratili trpezlivosť a ktorí opustili priame cesty a uchýlili sa na cesty neprávosti. Lebo čo urobia, až Pán začne konať prehliadku? (porov. Sir 2, 11 - 17)

Pane Ježišu, tvoj prvý pád a následné pokračovanie v krížovej ceste sú pre mňa posilou a povzbudením, aby som sa ani ja tak ako ty nikdy nevzdala a samovoľne nezmenila smer cesty, ktorú mi Boh vyznačil, aby som neutekala pred krížom a ťažkosťami.

Svätý Jozef, vypros mi statočnosť a trpezlivosť, aby som verne kráčala za Kristom.

ŠTVRTÉ ZASTAVENIE: PÁN JEŽIŠ SA STRETÁ SO SVOJOU MATKOU

Syn môj,kto sa bojí Boha, bude konať, čo je dobré, a kto sa drží spravodlivosti, dosiahne ju. Vyjde mu v ústrety ako počestná matka a privinie ho k sebe ako manželka panenského veku. Nakŕmi ho životodarným chlebom rozumnosti a vodou spasiteľnej múdrosti ho napojí. A spevnie v ňom, takže sa nezohne, pevne sa ho bude držať, takže nevyjde na posmech. Povýši ho v kruhu jeho blížnych, uprostred zhromaždenia mu otvorí ústa, naplní ho duchom múdrosti a rozumnosti a slávnym rúchom ho odeje. (porov. Sir 15, 1 - 5)

Pane, aké prorocké sú tieto slová práve pre túto chvíľu. Tvoja nepoškvrnená Matka ti vyšla v ústrety a priniesla ti duchovnú úľavu, aby si spevnel a neohol sa pod krížom. Jej prítomnosť bola pre teba potvrdením splnenia všetkých Božích prísľubov - spravodlivý napokon nikdy nevyjde na posmech a Boh ho povýši pred očami všetkých národov.

Svätý Jozef, vypros mi milosť Božej bázne, aby som pred svetom žila bohabojný život a denne sa sýtila Božím Slovom.

PIATE ZASTAVENIE: ŠIMON CYRENEJSKÝ POMÁHA PÁNU JEŽIŠOVI NIESŤ KRÍŽ

Syn môj, rob dobre spravodlivému a dostaneš veľkú odplatu: ak aj nie od neho, určite od Pána. Nie v šťastí poznáš, kto je tvoj priateľ, ako sa nevie zasa nepriateľ utajiť v tvojom nešťastí. Ak je niekto v šťastí, nepriatelia sú v žiali; až v jeho nešťastí sa ukáže, kto mu je priateľom. Nepriateľ vie byť sladký v slove, no srdcom túži zvrhnúť ťa do jamy. Nepriateľ roní slzy očami: ale nenasýti sa krvi, ak príde na to čas. Ak ťa stihne zlo, jeho tam nájdeš prvého. (porov. Sir 12, 2 - 17)

Áno, Pane, aj tieto slová otcovského varovania sa doslovne potvrdili v tvojom živote. Priatelia ťa opustili a zástupy, ktoré kedysi nad tebou žasli a oslavovali ťa, sa zrazu zmenili na nepriateľov a od Piláta žiadali tvoju krv. Kade si chodil, všade si dobre robil. No kde je teraz tvoja odplata? A predsa sa ti jej v posledných chvíľach symbolicky dostalo. Priamo od Otca, ktorý poslal doposiaľ neznámeho Šimona z Cyrény, aby ti pomohol niesť ťarchu kríža.

Svätý Jozef, nauč ma nezištne slúžiť svojim bratom a sestrám a ochotne im vyjsť v ústrety s pomocou.

ŠIESTE ZASTAVENIE: VERONIKA PODÁVA PÁNU JEŽIŠOVI ŠATKU

Syn môj, svojmu blížnemu sa nestávaj z priateľa nepriateľom! Lebo niekto je priateľom za vhodného času, ale neostane ním, keď príde súženie. Niektorý priateľ je ti až účastníkom stola, a predsa nevytrvá pri tebe, keď príde núdza. Verný priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad. Verného priateľa nemožno kúpiť a hodnota jeho vernosti sa nedá vyvážiť zlatom a striebrom. Verný priateľ je akoby liek nesmrteľného života a tí, ktorí sa boja Pána, nájdu ho. (porov. Sir 6, 7 - 16)

Mal si priateľov, Pane. A nikomu z nich si sa nestal nepriateľom. Dokonca aj toho, kto ťa zradil, si v tú noc oslovil priateľu. Vedel si aj o budúcej Petrovej zrade, no nezanevrel si na neho. Na krížovej ceste si sa darmo obzeral, svojich dávnych priateľov si nevidel. A tu zrazu z davu predsa len vystúpila odvážna Veronika a šatkou ti utrela skrvavenú tvár. Jej odvážne priateľské gesto bolo ako liek nesmrteľného života.

Svätý Jozef, nauč ma byť oporou pre mojich najbližších a odpúšťať tým, čo ma sklamali.

SIEDME ZASTAVENIE: PÁN JEŽIŠ PADÁ DRUHÝ RAZ POD KRÍŽOM

Syn môj, nespoliehaj sa na klamlivý majetok, ani si nehovor: "Mám dostatok živobytia!" Lebo ti to nepomôže nič, až príde pomsta a súženie. Kým si pri sile, nechoď za tým, po čom srdce túži, ani si nehovor: "Aký som mocný" alebo: "Ktože si ma podrobí za to, čo som urobil?" Lebo Boh požiada istú odplatu za všetko. Nebuď ustarostený o klamlivé bohatstvo, nepomôže ti ničím, až príde súženie. (Sir 5, 1.2 - 3.10)

Pane môj, padol si druhýkrát a priblížil sa k tým, čo odpadli od Boha pre klamlivé bohatstvo, spoločenské postavenie či uznanie. Priblížil si sa aj ku mne, čo denne padám pre svoju sebestačnosť a pýchu a zašepkal si aj mne do ucha: Nebuď zbytočne ustarostená o to, čo pominie.

Svätý Jozef, nauč ma hľadať Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť.

ÔSME ZASTAVENIE: PÁN JEŽIŠ NAPOMÍNA PLAČÚCE ŽENY

Syn môj, niekto mlčí, lebo nevie nič múdreho povedať, iný zasa mlčí, lebo vie, kedy je príhodný čas. Múdry človek mlčí až do príhodného času, ale chvastúň a pochabý nestoja o príhodný čas. Nevyhýbaj sa, keď treba potešiť plačúcich, a choď spolu s tými, ktorí smútia. (porov. Sir 20, 6.7; Sir 7,38)

Pane, mlčal si pred Pilátom, no prehovoril si k plačúcim ženám, ktoré s tebou súcitili. Poznal si príhodný čas. Usmernil si ich zronené srdcia, lebo si mal nádej, že tvoje napomenutie predsa len prijmú.

Svätý Jozef, príklad mlčanlivosti, nauč ma vážiť svoje slová a chráň ma pred povrchnou mnohovravnosťou.

DEVIATE ZASTAVENIE: PÁN JEŽIŠ PADÁ TRETÍ RAZ POD KRÍŽOM

Synu, kto sa vhĺbi do Zákona, bude ním úplne preniknutý, ale kto si pokrytecky počína, potkne sa oň. Ktorí sa boja Pána, nájdu spravodlivé právo, ako svetlu dajú svietiť jeho ustanoveniam. Synu, nerob nič bez rozvahy, potom neoľutuješ nič, čo sa stalo. Nekráčaj po ceste skazy a neudrieš sa o kameň. Kto verí v Boha, dbá aj o jeho prikázania, a kto dôveruje v neho, nezažije ujmu. (porov. Sir 32, 19 - 28)

Pane, sú takí, čo mnohokrát padli a zo svojich pádov sa nepoučili. Ba rozhodli sa kráčať po dvoch cestách a žiť pokrytecký život. Aj k tým sa pri svojom treťom páde skláňaš. Dávaš nám šancu do poslednej chvíle.

Svätý Jozef, príklad bezúhonného života, vypros mi milosť úprimného pokánia a ochotu k neustálemu vnútornému obráteniu.

DESIATE ZASTAVENIE: PÁNU JEŽIŠOVI ZVLIEKAJÚ ŠATY

Syn môj, múdrosť dvíha poníženému hlavu a posadí ho do kruhu veľmožov. Nikoho nechváľ pre jeho krásu, ako zasa nikým neopovrhuj pre jeho vzhľad. Včela je malá medzi lietavým hmyzom, ale zo sladkostí je prvý jej plod. Nikdy sa nevychvaľuj svojím odevom, ani sa nevypínaj, ak sa ti dostane cti: lebo jedine skutky Najvyššieho sú obdivuhodné, jeho diela sú slávne, skryté a neviditeľné. Mnohí vladári si zasadli na prestol, ale veniec nosil aj ten, o kom sa ani nenazdali. Mnohí mocnári boli až veľmi porazení; a ktorí boli v sláve, vydaní boli do rúk iných. (porov. Sir 11, 1 - 6)

Pane môj, jednorodený Boží Synu, zriekol si sa svojej rovnosti s Otcom, ponížil si sa a stal sa podobný nám ľuďom vo všetkom okrem hriechu. Predstavitelia židovského národa ani vladári sveta, sediaci na prestoloch, sa veru nenazdali, že ten, ktorého tak potupili, raz zasadne po pravici Boha Otca a príde súdiť živých i mŕtvych.

Svätý Jozef, pokorný tesár z Nazareta, vypros mi dar skromnosti a poníženosti.

JEDENÁSTE ZASTAVENIE: PÁNA JEŽIŠA PRIBÍJAJÚ NA KRÍŽ

Syn môj, ovšetkých neprávostiach má Boh vedomosť. Almužna každého ostáva akoby pečať u neho, ako zrenicu chráni zásluhu každého. Keď potom povstane na súd, odplácať bude odplatou každému jednému osobitne na jeho hlavu a niektorých navráti do najhlbších častí zeme. Kajúcnikom však umožní cestu k spravodlivosti, klesajúcich posilňuje k vytrvalosti a určuje im spravodlivý podiel. Ó, aké veľké je milosrdenstvo Pána a jeho zľutovanie nad tými, ktorí sa obrátia k nemu. (porov. Sir 17)

Pane môj, pribili ťa na kríž a vyzdvihli uprostred dvoch zločincov. Mnohí sa ti pritom posmievali a pokúšali ťa, aby si zostúpil z kríža. Aj jeden zo zločincov bezočivo a bohorúhavo prosil o svoju záchranu. Nedal si sa vyprovokovať. Svoju božskú moc si však ukázal sebe vlastným spôsobom - kajúcemu lotrovi si prisľúbil raj. Veď si neprišiel, aby si svet odsúdil, ale aby si daroval spásu všetkým, čo sa obrátia k tebe s prosbou o zľutovanie. Hoci aj v tej poslednej chvíli.

Svätý Jozef, nádej hriešnikov, vypros mi úprimnú ľútosť nad mojimi hriechmi.

DVANÁSTE ZASTAVENIE: PÁN JEŽIŠ NA KRÍŽI ZOMIERA

Syn môj, duch bohabojných bude mať život a svojím navštívením ich Boh požehnáva. Svoju nádej skladajú vo svojom Vysloboditeľovi, lebo oči Pána sledujú tých, ktorí ho milujú. Kto sa bojí Pána, pred ničím sa nestrachuje ani neobáva, lebo on je jeho nádejou. Blažená duša toho, kto sa bojí Pána! Na koho iného má upierať svoj zrak, kto je jej posilou? Oči Pána hľadia na tých, ktorí sa ho boja, on je ich mocným ochrancom, silnou oporou. (por. Sir 34, 14 - 19)

Pane, v najdramatickejšej chvíli, keď si sa cítil Bohom opustený, spomienka na mnohokrát opakované slová povzbudenia pozdvihla oči tvojej duše a uprela tvoj zrak do neba. Dokonalo sa. Svojho ducha si odovzdal do Otcových rúk. Svoju nádej zložil v Bohu, svojom Vysloboditeľovi.

Svätý Jozef, patrón umierajúcich, stoj pri mne v hodine mojej smrti.

TRINÁSTE ZASTAVENIE: PÁNA JEŽIŠA SKLADAJÚ Z KRÍŽA

Syn môj,prv ako skonáš, rob dobre, správne, lebo v podsvetí už nenájdeš pokrm. Každý človek - ako tráva - ostarie, bude ako list na zelenom plodonosnom strome. Jedny listy rašia, iné odpadávajú, tak sa vedie aj pokoleniu z tela a krvi: jedna časť odumiera, iná sa rodí. Každé pominuteľné dielo vezme nakoniec skazu a s ním pôjde aj jeho tvorca. Každý výborný čin dôjde spravodlivej odmeny a slávu bude mať z neho aj ten, kto ho koná. (porov. Sir 14, 17 - 21)

Svätý Jozef, tieto slová poučenia už adresuješ mne. V duchu sa prizerám, ako Ježišovo telo snímajú z kríža a kladú do náručia jeho bolestnej Matky. Každý spravodlivý čin dostane odmeny. Vedela to aj Mária a pevne verila, že toho, kto teraz mŕtvy spočíva v jej lone, Boh čoskoro oslávi a dostane spravodlivej odmeny.

Svätý Jozef, prihováraj sa za mňa, aby som Božie dobrodenia a milosti verne používala, a tak raz mohla vojsť do večnej radosti.

ŠTRNÁSTE ZASTAVENIE: ULOŽENIE DO HROBU

Syn môj, mohli by sme premnoho hovoriť, no chýba nám slovo. Koniec všetkých rečí nech je: On je vo všetkom prítomný. Keď ho treba oslavovať, na čo sa zmôžeme? Lebo on Všemohúci je väčší nad svoje diela. Pocit hrôzy budí Pán, lebo veľmi veľký je, a jeho moc je obdivuhodná. Oslavujte Pána, koľko len vládzete, on je ešte väčší, lebo obdivuhodná je jeho velebnosť. Dobrorečte Pánovi a zvelebujte ho podľa svojej schopnosti, je väčší nad všetku chválu. Pri jeho zvelebovaní vynaložte všetku svoju silu, aby to nebolo nedostatočné, ani tak ho nemôžete vystihnúť. Ktože ho videl a môže o ňom rozprávať? A kto ho môže zvelebovať takého, aký je od počiatku? Mnohé veci, väčšie od toho, čo poznáme, sú skryté, lebo iba málo vidíme z jeho diel. (porov. Sir 43, 29 - 36)

Strážcovia zapečatili hrob a nastalo veľké ticho po celej zemi. Tvorstvu chýba slovo, v srdci je bázeň zoči-voči nepochopiteľnému tajomstvu dočasne ukrytému v hlbinách zeme. Veru mnohé veci, väčšie od toho, čo poznáme, sú skryté, lebo iba málo vidíme z jeho diel. Svetom sa však predsa len nesie echo slov stotníka spod kríža: ON NAOZAJ BOL - A JE - BOŽÍM SYNOM. Jemu sláva a česť naveky. Amen.

ZÁVEREČNÁ MODLITBA

Milostivý a milosrdný Ježišu, obetujeme ti túto pobožnosť krížovej cesty ako poďakovanie za tvoje nevýslovné bolesti a smrť na kríži a prosíme o odpustenie našich hriechov a za vyslobodenie duší z očistca.

Ježišu, náš Spasiteľ a Vykupiteľ, nedopusť, aby tvoja svätá krv bola zbytočne pre nás vyliata a cena tvojej smrti pre nás bola stratená. Ty nás spravuj tu na zemi a silou svojho umučenia vzkries nás k novému životu a voveď do života večného, kde ťa chceme s Otcom i Duchom Svätým chváliť a zvelebovať na veky vekov. Amen.

Svätý Jozef, prosíme ťa so synovskou dôverou, stoj pri nás v hodine smrti a vypros nám svojím orodovaním dokonalú ľútosť nad hriechmi a dôveru v Božie milosrdenstvo, aby sme chvíľu smrti očakávali s vierou a dôverou v srdci, smrť prijali vďačne z lásky k Bohu a dušu vrátili Stvoriteľovi, volajúc na pomoc mená Ježiš, Mária a Jozef. Amen.

Rozhovor bol publikovaný na Svete kresťanstva.