Riaditeľ prevencie kriminality Jozef Halcin / Obchodovanie s deťmi

ŤAŽKÉ KRIMI-rozhovory, v ktorých riaditeľ Odboru prevencie kriminality MV SR Jozef Halcin otvorene poukáže na možnosti, hrozby a realitu obchodovania s deťmi.

V úvodnom rozhovore odhaľuje skutočnosti a zámery obchodovania s deťmi na čiernom trhu, zvlášť detskej prostitúcie a detskej pornografie. V druhom rozhovore ich vysvetlí v kontexte hrozieb a rozšírenia umelej inteligencie a sociálnych sietí. V treťom opíše strategický akčný plán boja proti obchodovaniu s deťmi, jeho metódy a programy, prostredníctvom ktorých sú deti na Slovensku lepšie chránené pred zločinom obchodovania s ich dôstojnosťou či telesnými orgánmi.

V prvom rozhovore sa dozviete:
– ktoré deti sú zvlášť ohrozené a na aké formy obchodovania,
– že najčastejšie sú to práve rodinní príslušníci, ktorí sú schopní predať dieťa na čiernom trhu,
– aké šance má ujsť zo svojho zajatia dieťa, ktoré je zneužívané svojimi rodičmi,
– nakoľko je úspešná slovenská ochranná zložka zachraňujúca unesené deti do zahraničia,
– čo určite neprejde páchateľom, sexuálnym predátorom, ktorí spôsobujú doživotnú traumu zneužívaným deťom.

Vzťahuje sa obchodovanie s deťmi na všetky deti alebo je na čiernom trhu preferovaný len určitý typ?

Existujú rôzne formy obchodovania s deťmi, preto je každé dieťa potenciálne ohrozené. Obchodovanie sa môže týkať detí z rôznych sociálnych, etnických a ekonomických prostredí. Preferencie na čiernom trhu môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi vrátane dopytu v konkrétnej oblasti vykorisťovania. Napríklad zvýšený záujem o deti v určitých vekových kategóriách pre detskú prostitúciu alebo pornografiu.

Tak predsa nejaké preferencie sú známe. V akej oblasti a v akom veku sú deti zvlášť ohrozené?

Najčastejšie ide o sexuálne zneužívanie, ktoré sa týka detí od 0 do 18 rokov. Pre prostitúciu a pornografiu, ktoré som spomenul, sú preferované deti už od veku 11 rokov. Na nútenú prácu sú zneužívané už fyzicky zdatnejšie deti, ktoré môžu nejakú prácu vykonávať pod tlakom páchateľov. Pre rôzne formy žobrania sú zneužívané deti všetkých vekových kategórií. Takže úplne všetky deti môžu byť ohrozené. A podľa informácií od kolegov zo zahraničia aj naozaj sú.

Deti sú zneužívané za účelom obchodovania pred prvým rokom života, už ako bábätká?

Áno, naša najmladšia obeť na Slovensku mala pol roka. Bola zneužívaná ako nástroj za účelom žobrania. V jednom prípade išlo aj o nezákonnú adopciu. Znie to neuveriteľne, ale naozaj sa zneužívajú už také malé deti.

Mohli by ste objasniť, čo všetko sa považuje za takýto trestný čin? Aké náležitosti musia byť splnené, aby sme mohli hovoriť o obchodovaní s deťmi?

Obchodovanie s deťmi je definované ako nábor, preprava, prechovávanie, odovzdanie alebo prijatie dieťaťa, hoci aj s jeho súhlasom, na účel detskej prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane detskej pornografie, nútenej práce či nútenej služby vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, nezákonnej adopcie, odoberania orgánov, tkanív či buniek alebo iných foriem vykorisťovania, či už za použitia hrozby, násilia, únosu, alebo iných foriem nátlaku, obmedzenia osobnej slobody alebo prostredníctvom zneužitia moci.

Pri akomkoľvek podozrení z páchania podobného trestného konania je dôležité oznámiť to oddeleniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, policajnému zboru a tiež v komunite, v ktorej sa to deje – napríklad pedagógom v škole.

Spomenuli ste, že najčastejšie ide o sexuálne zneužívanie. Aké ďalšie formy obchodovania s deťmi sú najrozšírenejšie?

Sexuálne vykorisťovanie, nútená práca, nútené žobranie, nútené sobáše, nútené páchanie k trestnej činnosti.

Je až morbídne sa spýtať, koľko stojí dieťa? Existuje nejaký ilegálny cenník?

Ako preventista môžem zo skúseností povedať, že je to veľmi individuálne. Všeobecne nie sú nijaké stabilné dohodnuté ceny medzi obchodníkmi. Konkrétne ceny sú ťažko dostupné a vysoko variabilné. Ceny môžu závisieť od množstva faktorov vrátane účelu vykorisťovania, geografickej polohy a vlastností dieťaťa.

Žiaľ, je to praktická otázka. Ak sa tieto deti predávajú napríklad za účelom sexuálneho vykorisťovania, samozrejme, že páchatelia si od svojich klientov pýtajú nejaké finančné čiastky. Faktom je, že obchodovanie s deťmi je jeden z najvýnosnejších nelegálnych biznisov na svete. Po nelegálnom predaji zbraní a drog patrí obchodovanie s ľuďmi na tretie miesto. Dôležité je zdôrazniť, že akákoľvek cena alebo transakcia týkajúca sa obchodovania s ľuďmi je nelegálna a nemorálna.

Čím je riadená strana dopytu? Čo je hlavnou príčinou tohto globálneho problému našej spoločnosti?

Dopyt po obchodovaní s deťmi je riadený viacerými faktormi vrátane sociálno-ekonomických podmienok, nerovností, nedostatku vzdelávania a osvety, ako aj existujúcich kultúrnych a spoločenských noriem, ktoré tolerujú alebo dokonca podporujú takéto správanie. Hlavnou príčinou je dopyt po sexuálnych službách od detí. Väčšinou sa to začína tak, že páchatelia si najprv obete použijú na ukojenie svojich potrieb, až potom na nich zarábajú.

Aké situácie podporujú a môžu zvýšiť riziko obchodovania s deťmi?

Situácie zvyšujúce riziko obchodovania s deťmi zahŕňajú vojenské konflikty, prírodné katastrofy, chudobu, nedostatočnú ochranu práv detí, nedostatok vzdelávacích a ekonomických príležitostí a slabú sociálnu ochranu. Rovnako aj migrácia a utečenecké krízy môžu deti vystaviť zvýšenému riziku vykorisťovania, keďže sú často vnímané ako zraniteľnejšie a ľahšie manipulovateľné.

Rodinné rozpory, domáce násilie a rozpad rodiny tiež prispievajú k zvýšeniu rizika, ako aj nedostatočná legislatíva a jej vynucovanie, ktoré nedokážu efektívne chrániť deti pred obchodovaním a inými formami zneužívania.

Tiež nevedomosť a zneužívanie online nástrojov, kde páchateľ komunikuje s obeťou prostredníctvom falošných profilov, má prístup k jej osobným údajom, ľahšie si vybuduje vzťah s obeťou, získa si jej dôveru a následne ju napríklad vydieraním uväzní vo vykorisťovateľských situáciách.

A ďalším rizikom sú šialení rodičia, ktorí sú schopní na vlastných deťoch spáchať takýto trestný čin.

Ohavné sú všetky trestné činy, ale pristavme sa nad najčastejšou a najrozšírenejšou formou obchodovania s deťmi – za účelom sexuálneho zneužívania, konkrétne nad detskou pornografiou a prostitúciu, ktoré sú spojené s pedofíliou. Spomenuli ste, že preferovaný vek pre detskú prostitúciu a pornografiu je 11 až 13 rokov.

Tento vek je identifikovaný na Slovensku, ale len u detí, o ktorých vieme, že boli obeťami. Latencia v tejto oblasti bude významná. Teda to, čo nikto nenahlásil polícii.

Môžete nám poskytnúť stručný prehľad o hlavných faktoroch a spoločenských podmienkach, ktoré prispievajú k šíreniu detskej prostitúcie a detskej pornografie?

K hlavným faktorom patrí existencia dopytu, chudoba, nedostatok vzdelania a osvety v spoločnosti, ako aj rozvoj technológií a internetu, ktoré uľahčujú anonymné a rýchle šírenie materiálu.

Páchatelia majú zvyčajne svoje metódy a postupy na zlákanie alebo únos detí za účelom detskej prostitúcie alebo detskej pornografie. Odkiaľ najčastejšie získavajú prístup k deťom?

Páchatelia využívajú internet, sociálne siete, ale aj priame kontaktovanie detí v reálnom svete prostredníctvom lákania, klamu alebo využívania autority a dôvery. Ďalšou metódou je využívanie zraniteľného postavenia detí alebo ich rodín.

Mohli by ste tieto skutočnosti objasniť konkrétnejšie?

Najčastejší prístup je z rodinného prostredia, kde nie je nikto, kto by chcel na tento problém upozorniť. V niektorých prípadoch sú páchateľmi rodičia, v niektorých prípadoch blízke osoby. Z externých možností sú to detské domovy alebo deti z komunít, ktoré sú v sociálnej núdzi. V takýchto prípadoch sa stáva, že obeť pristane na spáchanie trestného činu, lebo je donútená napríklad tlakom ekonomickej situácie.

Príchodom sociálnych sietí a umelej inteligencie sa doslova otvoril trh s pornografickými materiálmi a dopytom po nich. A prispievajú k tomu často aj samotní rodičia, aj keď nevedomky, a to zverejňovaním rôznych, až citlivých fotografií a videí svojich detí. Treba zvážiť, čo zverejňujú, v akých intenciách, nakoľko sú fotografie citlivé. Na to treba dávať pozor.

Už ste v krátkosti spomenuli, čo je hlavným dôvodom a motiváciou, pre ktoré páchatelia páchajú tento trestný čin. Vráťme sa k tejto zmienke podrobnejšie.

Motivácia páchateľov môže byť rôzna vrátane sexuálnej atrakcie k deťom, zisku z obchodovania alebo využívania detí pre iné formy kriminálnej činnosti. Niektoré tieto trestné činy sú spôsobené kvôli ukojeniu nezdravej až zvrátenej chuti klientov. Niektoré kvôli nakrúcaniu videí, pornografických materiálov, ktoré následne páchatelia distribuujú. Prevažne sú za tým finančné prostriedky. Avšak často tieto prípady začali pre potreby samotného páchateľa.

Je to šialené a hrozné, keď páchateľ vidí za zneužívaním detí len dosiahnutie svojho cieľa – bez toho, aby videl bezbrannú ľudskú bytosť. Je každý z týchto páchateľov sexuálny predátor, psychopat, pedofil alebo inak narušený?

Ako preventista môžem vychádzať len z praxe komunikácie s obeťami. Nie všetci páchatelia sa vyznačujú psychickými poruchami; niektorí môžu byť motivovaní príležitosťou alebo finančným ziskom. Chýbajú im však akékoľvek morálne zábrany.

Mnohí páchatelia chcú zarobiť veľmi ľahko a rýchlo. Mnohí páchatelia, ktorí doteraz páchali iný typ trestnej činnosti, hľadajú nové sofistikovanejšie formy, ako zarobiť. Sociálne siete vytvárajú predpoklady, priam živnú pôdu na páchanie inej trestnej činnosti.

Samozrejme, musia mať na to zvláštnu povahu, keďže najmä vo vzťahu k deťom toto nedokáže spraviť zdravý, normálne zmýšľajúci človek. Nie som psychológ, aby som robil nejaký psychologický rozbor, ale podľa mňa takíto ľudia určite nie sú v poriadku.

Spomenuli ste, že najčastejšie bývajú páchateľmi členovia rodiny, čo je extrémne ťaživá situácia pre dieťa, keďže už odmala je vychovávané k sexuálnym praktikám. Má vôbec malé, nevinné a nevedomé dieťa šancu brániť sa a dostať sa z takejto neslobody?

Má šancu. Ale nie je to jednoduché, čo potvrdzujú skúsenosti vychádzajúce z dlhodobého hľadiska na Slovensku. Máme prípady nútených sobášov, ktoré sú spojené so sexuálnym zneužívaním "neviest", ktoré identifikovali všímaví učitelia v škole. Deti majú povinnú školskú dochádzku. Ak vymeškávajú, vzniká podozrenie, že niečo nie je v poriadku. Do domácnosti nastupujú sociálne služby, sociálnoprávna ochrana, ktoré identifikujú takéto prípady.

Ak takýto zločin pácha člen rodiny, kto to zvykne nahlásiť polícii?

Často je to len na tretej osobe, ktorá to oznámi. Najčastejšie sú to pedagógovia, vychovávatelia. Niektoré deti sa pedagógom zveria. Preto často komunikujeme so školským prostredím a vysvetľujeme, aké sú potreby pre takéto deti – ako sa zneužívanie prejavuje, ako spozorovať isté signály, kde a akým spôsobom to oznamovať.

Ak tretia osoba v takomto prípade nie je, vzhľadom na nepomer síl, schopností a vedomostí je to takmer nemožné, aby sa dieťa z takéhoto zajatia dostalo. Aké má predpoklady, že táto jeho nie nočná, ale životná mora sa niekedy skončí?

Deti čelia značnému nepomeru síl, keď sú zneužívané starším členom rodiny alebo inou osobou, ktorej dôverovali. Zásadnou obranou je zvýšenie povedomia o tejto problematike medzi deťmi a dospelými, vzdelávanie detí o ich právach a bezpečných kanáloch, kde môžu hľadať pomoc, a zabezpečenie existencie efektívnych a prístupných systémov na ochranu a podporu obetí.

Mohli by ste to objasniť na nejakom príklade z praxe?

Vysvetlím to na konkrétnom prípade núteného sobáša. Otec predal svoju dcéru inej rodine, kde sa táto maloletá dcéra vydala za svojho maloletého rovesníka. Mladíkova matka, teda "svokra", doslova dozerala na maloletú nevestu, aby sa podvolila a jej ženích vykonával všetky "manželské" povinnosti. Dochádzalo k násiliu; dievča bolo umiestnené do úplne inej rodiny, v ktorej často vykonávalo domáce práce a starostlivosť o ďalších členov rodiny. Školu vymeškávalo. To znamená, že sa dobre a prirodzene nevyvíjalo ako iné deti v jej veku. Len podotýkam, že v tomto prípade chlapec nebol páchateľ, bol tiež obeťou.

V takejto situácii je ten nepomer síl obrovský. Čože môže malé dievča v takejto situácii urobiť, keďže je navyše zastrašované? Ťažko utečie. A nemá ani kam, keďže jej vlastná rodina ju predala. A nemá ani skúsenosti a vedomosti, čo a ako má robiť. Nik jej nepovie, ani jej nenapadne, že by mohla utekať napríklad do nemocnice, k polícii a podobne.

To bol prípad nútených sobášov na Slovensku. Ak je dieťa predané alebo unesené na účel sexuálneho zneužívania do zahraničia, má nejaké šance z tohto zajatia ujsť?

Šance dieťaťa uniknúť z takéhoto zajatia sú obmedzené; závisia od mnohých faktorov vrátane prítomnosti a efektívnosti ochranných a záchranných mechanizmov, ako aj od rýchlosti a rozsahu pátracích akcií. Policajné zložky neustále zlepšujú svoje metódy detekcie a záchrany obetí, pričom úspešnosť záchrannej akcie často závisí od spolupráce medzinárodných a miestnych orgánov.

Pre dieťa to musí byť hrozná trauma, keď je nútené žiť takýmto spôsobom života. Aký dosah majú na takéto prípady aktivity prevencie kriminality?

Tu je nerovnováha síl enormná. Ak je dieťa v zahraničí niekde na hoteli a je k tomu vychovávané odmala, môže pociťovať odpor, strach a bolesť, ale môže si myslieť, že takto to zažívajú všetky deti. Žiaľ, keď takéto deti iné skúsenosti nemajú a sú v takýchto podmienkach vychovávané, začnú si myslieť, že je aj v iných rodinách tak; že je to normálne. Ak by sme robili prevenciu v takomto prostredí tým deťom, nerozumeli by nám. Ony iný spôsob života nepoznajú.

Preto za týmto účelom komunikujeme s učiteľmi. Maloleté dieťa predsa len musí mať nejaký kontakt so školou kvôli povinnej školskej dochádzke. Preto sú učitelia pre nás skvelými partnermi v spolupráci odhaľovania týchto zločinov. Sú to práve oni, ktorí najčastejšie ohlasujú takéto prípady.

Ako slovenská ochranná zložka spolupracuje s inými ochrannými zložkami v zahraničí, aby takéto zneužívané dieťa dostali späť na slobodu a na Slovensko?

Slovenská republika má veľmi intenzívnu komunikáciu predovšetkým s krajinami, kde identifikujeme najväčší počet slovenských obetí. Sú to krajiny Veľká Británia a Severné Írsko. Vplyvom brexitu je to aj Nemecko. Má zriadené medzištátne policajné tímy, ktoré medzi sebou komunikujú. Často páchatelia, ktorí doviezli deti do týchto krajín, boli práve Slováci. Týmto ochranným zložkám sa podarilo mnohých odhaliť aj potrestať. Ďalšie detaily by mohli opísať kompetentní vyšetrovatelia z polície.

Stíhaní páchatelia, v tomto prípade označovaní ako sexuálni predátori, väčšinou majú svoje alibistické argumenty, ktoré používajú ako ospravedlnenie, aby obišli svoj trest.

Každý akt násilia zameraný proti deťom, bez ohľadu na jeho formu – či už ide o fyzické útoky, sexuálne zneužívanie, verbálne útoky, násilie v digitálnom alebo reálnom svete, prinútenie do manželstva, využívanie na detskú prácu, nútenú prostitúciu, či inú formu obchodovania s deťmi, je absolútne neprijateľný. Toto tvrdenie platí bez výnimky pre všetky deti, chlapcov aj dievčatá, a ignoruje všetky možné zdôvodnenia založené na tradíciách, kultúre, náboženských alebo politických presvedčeniach.

Žiaden z týchto argumentov by nikdy nemal slúžiť ako obhajoba pre porušovanie práv detí, ktoré sú zakotvené v Dohovore OSN o právach dieťaťa. Je našou povinnosťou akýkoľvek prípad takéhoto násilia ihneď nahlásiť príslušným orgánom, ako sú polícia, orgány sociálnej ochrany detí a sociálna kuratela, aby boli deti chránené a ich práva v plnej miere rešpektované.

Od januára 2020 nadobudla účinnosť novela Zákona 474/2019 Z. z., v ktorej je podľa § 372a Podpora a propagácia sexuálnych patologických praktík trestným činom. Medzi uvedené praktiky patrí aj podpora, schvaľovanie, zľahčovanie a ospravedlnenie sexuálneho styku s dieťaťom. Od čoho závisí výška trestu za trestný čin sexuálneho zneužívania dieťaťa?

Trest za podporu, schvaľovanie, zľahčovanie a ospravedlnenie sexuálneho styku s dieťaťom je vo výške odňatia slobody až na dva roky. Udelenie trestu závisí od toho, či je trestný čin spáchaný na chránenej osobe – a dieťa ňou je. Tým sa znásobuje. Tiež je otázna intenzita – koľko obetí a ako dlho. A, samozrejme, veľký vplyv má aj to, ak ide o kombináciu viacerých trestných činov. Napríklad jedna vec je natočiť pornografický film s dieťaťom, druhá vec je fyzicky sexuálne dieťa zneužiť a ďalšia dieťa zmrzačiť. Takéto skutočnosti trest znásobujú a môže z toho byť aj doživotný trest vo väzení.

Za niekoľko rokov svojej praxe poznáte nielen to, ako pracuje ľudská psychika páchateľa, ale aj obete. Aký dosah má takéto zneužívanie detí na psychiku a integritu obete?

Zneužívanie detí má hlboký a často dlhodobý negatívny vplyv na ich psychiku a emocionálnu integritu. Obete môžu zažívať traumu, úzkosť, depresie, nízku sebaúctu a poruchy stravovania. Môžu mať tiež problémy s dôverou v dospelých a vytváraním zdravých vzťahov. Dlhodobé psychologické následky môžu zahŕňať posttraumatickú stresovú poruchu, chronický stres, disociatívne poruchy a v niektorých prípadoch môže dochádzať k reprodukcii zneužívajúceho správania. Z pohľadu detskej obete ide vo väčšine prípadov o traumu na celý život, ktorá ovplyvňuje jej správanie. Je dôležité, aby obete mali prístup k odbornej psychologickej a terapeutickej pomoci, ktorá im pomôže prekonať traumu.

Môžete sa s nami podeliť o niektoré príbehy detských obetí, ktoré vám zasiahli do srdca?

Príbehy detí, ktoré sú predávané vlastnými rodičmi na sexuálne služby alebo nútené sobáše, kde opäť rodičia predajú vlastné deti. Predajú ich napríklad o niekoľko domov ďalej, teda presne vedia, kde sú. Predpokladám, že vedia, čo sa s nimi deje. Aj keď sa dieťa sťažuje, alebo niečo niekomu povie, napriek tomu to dieťa nevymania z tohto problému.

Z dôvodov ochrany súkromia a citlivosti témy nie je možné poskytovať konkrétne príbehy obetí. Každý príbeh je však hlboko zasahujúci a odhaľuje bolestivú realitu, s ktorou sa deti a ich rodiny stretávajú. Tieto príbehy sú pripomienkou nutnosti neustálej práce na ochrane najzraniteľnejších členov našej spoločnosti a boja proti tým, ktorí sa snažia na ich úkor obohatiť.

Je niekoľko rokov odňatia slobody za sexuálne zneužívanie dieťaťa, detskú prostitúciu, pornografiu a detské pornografické predstavenie, výrobu detskej pornografie a rozširovanie detskej pornografie adekvátny trest pre páchateľa za doživotnú traumu a zmrzačenie zneužívaného týraného dieťaťa?

Otázka adekvátnosti trestu za sexuálne zneužívanie detí je komplexná a subjektívna. Dôležité je zabezpečiť, aby systém trestného práva adekvátne reagoval na potreby obetí, zároveň sa zaoberal príčinami takéhoto správania a zároveň vytváral predpoklady na nápravu odsúdených páchateľov. V každom prípade, akýkoľvek pobyt za mrežami vo vzťahu k detským obetiam nie je pre žiadneho páchateľa "rozprávkou".

Podozrenia na identifikáciu zneužívania detí za účelom obchodovania môžu byť často subjektívne. Aké sú typické prejavy alebo signály, ktoré by sme nemali na deťoch prehliadať?

Napríklad pri nútených sobášoch je typická zmena miesta bydliska po nútenom sobáši, ktoré je maskované ako presťahovanie sa k "širšej rodine". Zmena vzhľadu a celkového imidžu v duchu tradícií, keď sa dieťa začne obliekať ako dospelá žena.Ak dochádza aj k fyzickému násiliu, má to ďalšie sprievodné javy ako modriny, únava, nedostatok spánku a iné poškodenia. 

Dieťa chodí zahalené, aby zakrývalo zranenia. Odmieta chodiť na telesnú výchovu, kde je predpoklad, že by muselo priznať nejakú ranu alebo bolesť tela.Je možné zhoršenie školského prospechu, vynechávanie školskej dochádzky. Tiež vykazuje známky psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia. A pravdepodobná je aj zmena správania a nálad – napríklad smútok, zníženie koncentrácie, známky napätia a stresu, sebapoškodzovanie, zmena vo vzťahu k rodičom, tehotenstvo, rodičovstvo. Tieto znaky sú typické aj pri domácom týraní, šikane a iných trestných činoch. Každopádne sú signálom, že dieťaťu sa deje niečo zlé.

S takýmto dieťaťom je potrebné komunikovať opatrne a citlivo tak, aby sme mu vedeli v tomto probléme pomôcť. Školy majú veľmi kvalitných špeciálnych pedagógov a psychológov v rôznych centrách a poradniach, ktorí vedia rozoznať, že sa niečo deje a čo sa deje.

Ak sa nám na základe uvedených možností potvrdí podozrenie, že nejaké dieťa je zneužívané, čo konkrétne máme robiť?

Poskytnúť všetky dostupné informácie, ktoré môžu pomôcť pri identifikácii a ochrane dieťaťa vrátane akýchkoľvek pozorovaní, konverzácií alebo konkrétnych príkladov správania, ktoré vyvolávajú tieto obavy. Je tiež dôležité zachovať dôvernosť a zabezpečiť, aby informácie boli spracované profesionálne a citlivo, aby sa minimalizovalo ďalšie traumatizovanie obete. V niektorých prípadoch môže byť vhodné obrátiť sa aj na špecializované organizácie poskytujúce podporu obetiam zneužívania, ktoré môžu ponúknuť ďalšie zdroje a služby pre dieťa a jeho rodinu.

Dôležité je konať rýchlo, ale zároveň zabezpečiť, aby dieťa nebolo vystavené ďalšiemu riziku viktimizácie alebo stresu. Nepúšťať sa na vlastné riziko do odvážneho konania, keďže by pravdepodobne prišlo k fyzickému kontaktu a hrozilo by ďalšie nebezpečenstvo zo strany páchateľov.

Pamätajte, že vaša úloha ako svedka alebo osoby, ktorá má podozrenie, je dôležitá, ale nie ste zodpovední za vyšetrovanie alebo posudzovanie pravdivosti situácie. Našou prioritou je ochrana dieťaťa a zabezpečenie, aby dostalo potrebnú pomoc a podporu od profesionálov. 

V prvom rozhovore sme sa s Jozefom Halcinom rozprávali aj o nelegálnych praktikách detskej prostitúcie a detskej pornografie na čiernom trhu, ktoré v ďalšom rozhovore predstavujeme v kontexte hrozieb a tvorby prostredníctvom umelej inteligencie a sociálnych sietí.

V rozhovore si prečítate:
– o hrozbách a vplyvoch deepfake technológií, ktoré vytvárajú detský pornografický materiál,
– kto a akým spôsobom vie rozlíšiť deepfake od skutočných detských pornografických materiálov,
– ako nepristúpiť na grooming a sexting, ktoré používajú aj sexuálni predátori na deti,
– či je detská pornografia náhradou za sex proti vôli detí a či sexuálni roboti vyzerajúce ako deti môžu slúžiť ako prevencia pred násilím detí,
– o postupoch a spôsoboch, ako odpozorovať, že dieťa sa už nachádza v nebezpečenstve.

Úmerne vývoju novým technológiám majú, žiaľ, aj zločiny svoj vývoj. Ako vnímate z hľadiska prevencie kriminality problematiku tzv. deepfake technológií, ktoré môžu byť využité na vytvorenie falošných detských pornografických materiálov?

Je to až šialené. Umelá inteligencia sa vyvíja veľmi rýchlo, zo dňa na deň. Dnes je veľmi veľký problém pre bežného človeka, ktorý nie je profesionálom v oblasti umelej inteligencie, rozlíšiť, či ide o reálny alebo nereálny obrázok, alebo video.

Deepfake technológie predstavujú významnú hrozbu v oblasti šírenia detskej pornografie, keďže umožňujú vytvárať presvedčivé falošné videá a obrázky, čo komplikuje detekciu a stíhanie páchateľov. Stávajú sa súčasťou obchodných sietí šírenia detskej pornografie, čím zvyšujú dostupnosť a šírenie nelegálneho obsahu. Ich vplyv na rozšírenie tohto obsahu je znepokojujúci, keďže sťažuje ochranu obetí a boj proti tomuto fenoménu.

V akej miere sa deepfake technológie stali súčasťou existujúcich obchodných sietí šírenia detskej pornografie a aký je ich potenciálny vplyv na rozšírenie tohto nelegálneho obsahu?

Obrovský, ako aj internet má takmer neobmedzené možnosti. Páchatelia stále hľadajú nové, jednoduchšie a sofistikovanejšie spôsoby, ako zarobiť. Deepfake materiály sa nepoužívajú len v rámci politických kampaní či na podvodoch napríklad na senioroch. Grafická kombinácia tváre s telom je ľuďmi, ktorí vedia pracovať s informačnými technológiami a umelou inteligenciou, vytvorená v priebehu pár minút.

Horšie je, že drvivá väčšina je tých, ktorí to rozoznať nevedia, z čoho následne vznikajú pre poškodených len stresy a trápenie. A možno aj zlé reakcie rodičov na deti, ktoré ani nevedia, že ich fotky niekto zneužil na pornografický materiál.

Mohli by ste problematiku viac priblížiť v kontexte detskej pornografie vytvorenej prostredníctvom nových technológií?

Ak vie niekto spracovať video, v ktorom použije obraz nejakého politika a priradí mu hlas umelej inteligencie, čoho výsledkom je video, v ktorom politik rozpráva niečo, čo v skutočnosti nikdy nepovedal, rovnako pre takéhoto človeka nie je problém vytvoriť video, v ktorom dieťa vykonáva sexuálny akt, ktorý v skutočnosti nevykonáva. Je to otázka zdatnosti informačných technológií výrobcu videa, ktorý si pomohol aj umelou inteligenciou.

Z tohto môže vzniknúť pornografický materiál, ktorý následne páchatelia predávajú a rozširujú. A môžu na to použiť reálne tváre detí, ktoré si nafotia niekde na ulici alebo stiahnu od rodičov, ktorí publikujú na sociálne siete fotky svojich detí. Doslova akoby im ich v niektorých prípadoch až ponúkali. O to viac musí byť v strehu polícia a prevencia.

Zo sveta prichádzajú rôzne novinky. Profesor z Univerzity Hawaii a riaditeľ Pacific Center for Sex and Society prehlásil, že detská pornografia je pre spoločnosť len prospešná, pretože "potenciálni sexuálni násilníci použijú detskú pornografiu ako náhradu za sex proti vôli detí". A ďalšou sú sexuálni roboti vyzerajúci ako deti, ktorí majú byť použití ako prevencia pred násilím detí. Čo si o tom myslíte zo svojej pozície riaditeľa prevencie kriminality?

Takéto tvrdenia sú veľmi kontroverzné a existujú významné etické, morálne a právne problémy spojené s používaním detskej pornografie ako náhrady za sexuálne zneužívanie detí. Výskum v tejto oblasti je zmiešaný, pričom niektoré štúdie naznačujú, že konzumácia detskej pornografie môže v niektorých prípadoch eskalovať k fyzickému zneužívaniu.

Dôležité je zameriavať sa na ochranu detí, eliminovať dopyt po detskej pornografii a poskytovať adekvátnu psychologickú pomoc páchateľom s cieľom predchádzať ďalšiemu zneužívaniu.

Už samotná výroba je akceptáciou správania, ktoré prekračuje etické a morálne zásady. V týchto prípadoch hrozí, že tie deti sa budú na niekoho podobať. Pre mňa to vôbec nie sú akceptovateľné veci. Ja však nie som ten, kto lieči týchto ľudí. K tomu by sa mali vyjadriť lekári, psychológovia. Už len keď vznikajú takéto možnosti, pre mňa osobne sú veľmi zvrátené. Obzvlášť keď vidíme deti, ktoré to zažívajú naživo. Z môjho pohľadu to nie je prípustné v žiadnom prípade.

Vráťme sa k skutočnostiam, na ktoré môžeme aj my bežne na internete natrafiť. Ako sa deepfake materiály rozlišujú od skutočných detských pornografických materiálov? Vieme to nejako rozlíšiť aj my alebo je to záležitosť odborníkov – vyšetrovateľov a forenzných expertov?

Existujú rôzne postupy identifikácie týchto obrázkov aj cez vyhľadávače. Ale úprimne, ak nejaký rodič zbadá na internete fotografiu vlastného dieťaťa s odhalenou postavou, prvá myšlienka, ktorá mu napadne, je, že fotografia je reálna. Až ďalšia úvaha môže byť, či obrázok nie je "vyskladaný".

Rozlíšenie deepfake materiálov od skutočných detských pornografických materiálov predstavuje pre vyšetrovateľov a forenzných expertov veľkú výzvu. Vyžaduje si to pokročilé forenzné metódy a nástroje na detekciu manipulácie s obrazom a videom, ako aj neustále vzdelávanie a aktualizáciu znalostí v oblasti digitálnej forenziky, aby bolo možné efektívne identifikovať a rozlišovať falošný obsah od autentického.

Memento pre rodičov. Čo by mali v týchto súvislostiach vedieť, čo si možno neuvedomujú?

Každý telefón, ktorý rodičia dávajú deťom do rúk, môže byť doslova "zbraň". Nie zbraň, ktorou by fyzicky mierilo na niekoho iného, ale cez mobil môže niekto "mieriť" na naše dieťa. Často rodičia s nadšením darujú dieťaťu najnovšiu verziu mobilu, ale už sa dostatočne nezaujímajú o to, ako s ním deti vedia pracovať, aký obsah z internetu prehliadajú, s kým a o čom cezeň komunikujú, či nie sú obťažované sexuálnym obsahom, šikanované, nabádané k sebapoškodzovaniu a podobne.

Je preto namieste, aby deti vedeli pracovať s internetom, vytvárali si profily na sociálnych sieťach až od trinástich rokov a vedeli, že sa môžu kedykoľvek obrátiť na svojich blízkych, ak by sa cítili na internete ohrozené.

Je potrebné, aby sa rodičia so svojimi deťmi intenzívne rozprávali aj o citlivom obsahu z internetu, možných rizikách a nástrahách. Sexuálni predátori sa často tvária, že sú alebo chcú byť veľkými kamarátmi detí, s ktorými chcú nadviazať vzťah a veľmi im pomáhať. Ide však v mnohých prípadoch o grooming alebo sexting.

Grooming a sexting sú cudzie výrazy, ktoré možno všetci nepoznajú. Mohli by ste objasniť?

Grooming je, keď väčšinou dospelý človek osloví dieťa s cieľom sexuálneho kontaktu. Človeka, ktorý takýto kontakt vyhľadáva, označujeme ako sexuálneho predátora alebo páchateľa. Od detí získavajú sexuálne materiály vyhrážaním alebo vydieraním a v niektorých prípadoch sa snažia o osobné stretnutie a fyzické zneužitie.

Sexting, ako už naznačuje slovo, predstavuje spojenie slov sex a texting, teda posielanie textových správ. Význam slova sexting je však obsiahlejší, nejde len o posielanie správ so sexuálnou tematikou. Zahŕňa všetko, čo má nejakú súvislosť so sexom, teda neobmedzuje sa len na písanie.

Takto sa to začalo aj v dokumentárnom filme s názvom V sieti. V tomto reálnom experimente sa k trom dvanásťročným dievčatám za desať dní prihlásilo až 2 458 sexuálnych predátorov. Za aké priestupky môže byť človek žalovaný, ak kontaktuje dieťa cez internet?

Pri kontakte s dieťaťom cez internet môže dôjsť k obvineniu z viacerých trestných činov vrátane vydierania, ohrozovania morálky, zvádzania k nemravnému životu, pohlavného zneužívania, nadväzovania nedovoleného kontaktu s dieťaťom a sexuálneho nátlaku. Tiež môže ísť o nebezpečné prenasledovanie, podvody. Presné obvinenie závisí od charakteru interakcie a špecifických okolností prípadu.

Ak dieťa pristúpi na online komunikáciu so sexuálnym predátorom, ktorý nemusí hneď na dieťa používať spôsoby groomingu alebo sextingu, ale tvári sa, že je "nevinný" kamarát, ktorému môže dieťa dôverovať, čo môže nasledovať?

Môže sa mu stať presne to, čo v spomínanom filme V sieti, kde následne dochádza k fyzickému kontaktu a vydieraniu, keď sexuálny predátor kladie dieťaťu podmienky a úlohy, ktoré má spraviť.

Ide o strašné psychické tlaky, ktorým je dieťa vystavené. Často je to dôvodom, prečo sa dieťa bojí pri každom cinknutí správy z mobilu. A rodičia o tom ani len netušia.

Ak je dieťa takto zmanipulované sexuálnym predátorom, ktorý ho vydiera, pravdepodobne má zakázané o tom komukoľvek povedať. Akým spôsobom by mohli rodičia odpozorovať takéto hroziace nebezpečenstvo, ak sa im dieťa samo nezdôverí?

Základným odporúčaním je: ak sa dieťa bojí vlastného mobilu, už je síce dosť neskoro, ale je to jednoznačný signál pre rodičov, aby s tým začali niečo robiť. Je nevyhnutné, aby sa rodičia o týchto témach s deťmi rozprávali.

Aj keď rôzni odborníci tvrdia, že telefón a počítač sú intímnym priestorom dieťaťa, som zástancom názoru, že rodičia ten telefón a internet platia, a preto by mali vedieť, čo sa v ňom deje. Keby ním dieťa niečo spôsobilo alebo by došlo k jeho ublíženiu, veľmi by ich to trápilo a v niektorých prípadoch by si doslova vyčítali, že je to až ich chyba.

Preto zastávam názor, že rodičia majú právo až povinnosť vedieť, čo sa deje s ich dieťaťom na internete, a odporúčam, aby sa so svojimi deťmi o tom rozprávali a vysvetľovali potrebu zodpovedného a bezpečného správania sa v tomto prostredí, či už ide o mobil alebo iné elektronické zariadenie.

Uvedomelí rodičia taktiež nedovolia dieťaťu šoférovať auto, pokiaľ nemá vodičský preukaz. Toto je niečo podobné, len sa zdá, akoby to niektorých rodičov nezaujímalo. Je to v prvom rade na zodpovednosti rodičov. Tieto následne vznikajúce problémy nemôžeme zvaľovať na štát alebo školu – tí ten telefón dieťaťu nedali.

Spomenuli ste, že je dôležité, aby sa rodičia s deťmi na túto tému rozprávali. Ale ak je dieťa už pod vplyvom manipulátora, môže byť uzavreté a nemusí pristúpiť na dôverný rozhovor ani s rodičom.

Zneužívané deti sa môžu vyhýbať diskusii o svojom osobnom živote. Pre rodičov je veľmi dôležité, aby si všimli, či dieťa nevykazuje rôzne fyzické a behaviorálne signály, ako sú neočakávané zmeny v správaní, úzkosť, depresia, agresívne správanie, náhle zhoršenie školských výsledkov alebo napr. aj nevysvetliteľné darčeky.

Rodičia si musia u detí budovať veľkú dôveru o týchto témach hovoriť. Dôležité je, aby boli ostražití a empatickí k zmenám v správaní svojich detí a poskytli im bezpečné prostredie, kde sa môžu zdôveriť.

Ak je problém len v zárodku, dá sa s ním veľmi efektívne pracovať. Riešenie sa dá hľadať u rôznych odborníkov a pomôcť je pripravené aj naše ministerstvo cez informačné kancelárie pre obete trestných činov, ako aj policajný zbor, čo ušetrí dieťaťu aj rodičom veľa starostí a ďalších problémov.

Vysvetlili ste typické spôsoby sexuálnych predátorov, avšak nie každý vie rozlíšiť a vyhodnotiť v týchto súvislostiach, či už ide o trestný čin alebo ešte nie. Kedy treba prípad nahlásiť a komu?

Je dôležité, aby akákoľvek negatívna aktivita na internete vo vzťahu k deťom, aj keď niekto nemusí vedieť vyhodnotiť, či ide o trestný čin, bola nahlásená na polícii – na číslo 158.

Pracoviská počítačovej kriminality sú veľmi profesionálne a spolupracujú s rôznymi poskytovateľmi internetových služieb a následne komunikujú s ich prevádzkovateľmi či už na Slovensku, alebo v zahraničí.

Vzniká všeobecné podozrenie, či kvôli komerčnému záujmu sociálne siete nevytvárajú prostredie na to, aby k takýmto činom dochádzalo. Myslíte si, že poskytovatelia rôznych internetových služieb a aplikácií dostatočne filtrujú nahraný obsah?

Podľa mňa sociálne siete majú úprimný záujem pracovať s touto problematikou. Nemyslím si, že by umelo vytvárali pôdu pre takéto činy. Rôzne sociálne siete robia veľa aktivít, ktoré by mali zabrániť takýmto činom – napríklad identifikovanie rizík, blokovanie, možnosti na nahlasovanie a odstraňovanie takéhoto obsahu.

Avšak prešpekulovanosť páchateľov je často v predstihu. Až následne vzniká protireakcia a hľadá sa riešenie na daný problém. Často nemožno predvídať, s čím prídu. Preto aj opatrenia vznikajú postupne. Kľúčová zodpovednosť je teda na nás jednotlivcoch, používateľoch týchto služieb a v prípade detí na rodičoch a opatrovateľoch.

Ak na takýto obsah na sociálnych sieťach natrafíme, stačí, keď ho zablokujeme, alebo ho máme nahlásiť priamo na polícii?

Áno, jedna vec je nahlásiť podozrenie danej sociálnej sieti, ak je človek otravovaný takýmto obsahom. Druhá je aj skutočné nahlásenie polícii, ak má vážne podozrenie, že môže ísť o trestný čin. Pokiaľ ide o sexuálny materiál, ktorý má súvis s detskou postavou, je to niečo, čo môže súvisieť s trestným činom.

Zdá sa až nereálne zastaviť šírenie takéhoto nelegálneho obsahu na internete, kde vznikajú stále nové možnosti jeho publikácie a šírenia.

Boj proti šíreniu nelegálneho obsahu na internete si vyžaduje spoluprácu medzi vládami, poskytovateľmi internetových služieb a občianskou spoločnosťou. Implementácia striktnejších regulačných opatrení, zlepšenie technológií na detekciu a filtrovanie obsahu, ako aj posilnenie medzinárodnej spolupráce a výmeny informácií sú kľúčové aspekty úspešnej stratégie v tejto oblasti. Je dôležité nájsť rovnováhu medzi ochranou slobody prejavu a potrebou eliminovať nelegálny obsah z internetu.

Ak by sme vedeli ako, mohli by sme taktiky páchateľov vopred prekaziť a deti lepšie chrániť. Čo je podľa vás v prevencii takýchto trestných činov to najdôležitejšie?

Existuje mnoho spôsobov, ako môžeme prekaziť taktiky páchateľov a chrániť deti. Vzdelávanie detí, rodičov a učiteľov o rizikách a varovných signáloch je kľúčové.

Mnohí rodičia dávajú na sociálne siete veľmi zvláštne a citlivé fotografie svojich detí, ktoré môžu byť následne zneužité ako pornografický materiál. Je potrebné, aby si uvedomili nielen možnosti sociálnych sietí, ale aj ich hrozby. Aby sa s deťmi o týchto nebezpečenstvách rozprávali. Rodičia musia byť aj ochotní a naklonení k tomu, aby takéto informácie ich dieťa primerane veku malo.

Dôležité je tiež posilňovanie online bezpečnosti, vytváranie silných legislatívnych a regulačných rámcov, zlepšovanie medzinárodnej spolupráce a poskytovanie podpory a ochrany obetiam. Zásadné je aj vytváranie a udržiavanie bezpečných prostredí, kde deti môžu rásť a rozvíjať sa bez strachu z vykorisťovania.

Mohli by ste uviesť príklad, ako Odbor prevencie kriminality MV SR spolupracuje s technologickými firmami a poskytovateľmi internetových služieb na boji proti šíreniu detskej pornografie a detskej prostitúcie online a systémom deepfake?

Ministerstvo vnútra prostredníctvom útvarov Policajného zboru spolupracuje s technologickými firmami a poskytovateľmi internetových služieb pri identifikácii a odstraňovaní detskej pornografie z internetu. Dôležitá je aj spolupráca na medzinárodnej úrovni prostredníctvom organizácií ako Interpol, IOM alebo Europol, kde sa zdieľajú osvedčené postupy a koordinujú spoločné akcie proti rozširovaniu nelegálneho obsahu na internete.

Na druhej strane si musíme uvedomiť, že ide o dôkazový materiál, ktorý je napríklad zverejnený na sociálnej sieti. Mal by byť stiahnutý, až keď je evidovaný. Teda je kľúčové komunikovať s týmito spoločnosťami. Svoje centrály majú väčšinou v zahraničí, napr. v Severnom Írsku, Dubline a v iných krajinách, teda komunikácia nie je taká jednoduchá, ako by bola, keby mali sídlo na Slovensku.

Sociálnym sieťam zdôrazňujeme, že je ich zodpovednosťou – ako podnikateľského prostredia, aby sa prostredníctvom nich nešíril zakázaný obsah. Keby do kamennej predajne majiteľa prišiel niekto predvádzať s deťmi sexuálne praktiky alebo by tam takéto praktiky propagoval, predával, rozširoval, tiež by sa snažil tomu zabrániť a zavolal by políciu, aby to riešila. To isté musia robiť siete v online prostredí.

Pri takom množstve interakcií sa zdá nemožné všetko zachytiť.

Je jasné, že to nie je jednoduché, keďže v priebehu dňa ide o miliardy interakcií – rôznych videí, obrázkov, textov. V prvom rade je povinnosťou týchto sietí, aby sa postarali o bezpečnú zónu – preto vznikli nahlasovacie formuláre na nežiaduci obsah aj s jeho odôvodnením. Tým, že často je to v angličtine, nie je to pre všetkých pohodlné.

My vytvárame priestor, aby každý, kto identifikuje takýto prípad, ho mohol nahlásiť na polícii a polícia následne komunikuje s týmito sieťami. Teda aj keď človek napríklad nerozumie angličtine a nevyzná sa v sociálnych sieťach, môže takéto prípady nahlásiť polícii. 

Poslednou témou v ŤAŽKEJ KRIMI trojici rozhovorov sa rozprávame s riaditeľom Odboru prevencie kriminality Ministerstva vnútra SR Jozefom Halcinom o tom, čo robia profesionáli pre to, aby deti na Slovensku žili v bezpečí a boli uchránené od barbarstva obchodovania s ich dôstojnosťou a telesnými orgánmi.

V rozhovore sa dozviete:
– nakoľko sa záchranným zložkám na Slovensku darí v odhaľovaní prípadov obchodovania s deťmi,
– aké sú najväčšie prekážky v identifikácii obchodovania s deťmi na čiernom trhu,
– o spôsoboch, ako možno predchádzať a zabrániť zneužívaniu detí,
– o stratégiách a programoch, ktoré Odbor prevencie kriminality na Slovensku uplatňuje na prevenciu obchodovania s deťmi na čiernom trhu a poskytnutie pomoci pre nich.

Majú štatistiky obchodovania s deťmi na Slovensku za posledných päť rokov stúpajúcu alebo klesajúcu tendenciu?

Vzhľadom na citlivosť a komplexnosť témy obchodovania s deťmi, ako aj rôzne faktory ovplyvňujúce nahlásenie a registráciu prípadov môže byť ťažké určiť presnú tendenciu. Mohlo by sa zdať, že za posledných päť rokov narástol počet detských obetí, ale ten bol pravdepodobne aj v minulosti vysoký.

Úspechom posledných rokov je to, že sa zvýšila ich identifikácia. Ročne je na Slovensku identifikovaných 11 až 14 detí, ktoré sa stali obeťami obchodovania, s dospelými je to približne 50 obetí, ale v skutočnosti je oveľa viac neidentifikovaných obetí, ktoré doposiaľ nik nenahlásil.

Pripisujete tento úspech väčšej osvete boja proti obchodovaniu s deťmi, ktorú robíte po celom Slovensku v rámci aktivít Odboru prevencie kriminality?

Úspešnosť odhaľovania závisí od mnohých faktorov vrátane dostupnosti a efektívnosti mechanizmov na ochranu obetí, ostražitosti verejnosti a efektivity práce orgánov činných v trestnom konaní. Zlepšenie interdisciplinárnej spolupráce a medzinárodnej kooperácie je kľúčové pre zvyšovanie úspešnosti v identifikácii a ochrane obetí.

Samozrejme, napomáhajú to nielen naše osvetové aktivity, ale aj aktivity polície, iných rezortov, škôl, mestských a obecných polícií, samospráv, ale aj občianskej spoločnosti. Pravdepodobne preto máme vyššiu odhaliteľnosť takýchto skutkov. Efektívnejšie pracujeme s tými, ktorí to môžu nahlasovať. Po intenzívnej komunikácii s príslušníkmi polície, ministerstvom školstva a odbormi sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany, ministerstvom práce a ďalšími sa nám úspešne darí identifikovať väčší počet obetí.

Čísla, ktoré ste spomenuli, vychádzajú z prípadov dokázaných, konkrétnych identifikovaných detí ako obetí. Koľko odhadujete, že je tých nevypátraných, o ktorých hovoríte, že ich je oveľa viac?

Odhad počtu neidentifikovaných obetí obchodovania s deťmi je náročný kvôli skrytej povahe tohto trestného činu a kvôli obavám obetí alebo ich rodín pred nahlásením. Hoci existujú teórie prevencie, ktoré poukazujú na to, že ak je niečo známe, tak toho neznámeho je štyri až sedemkrát viac, v tomto prípade sa to ťažko odhaduje. Sú to teórie, ktoré vám neviem nijako potvrdiť. A ak by to niekto vedel, znamenalo by to, že vie o ostatných obetiach – teda je povinný to nahlásiť, čiže už by boli obete zaradené medzi identifikované.

Aj keď je veľmi zložité odhadovať počet neidentifikovaných obetí, nemôžeme sa uspokojiť s konštatovaním, že ide "len" o toľko prípadov, ktoré sú ročne identifikované. Musíme rátať s tým, že ich je viac a možno oveľa viac. Preto je dôležité byť ostražití vo svojom okolí a nebáť sa zastať si detí.

Naznačili ste, že strach môže ľudí odradiť od nahlásenia takéhoto trestného činu. Aké sú ďalšie najväčšie prekážky, ktorým musíte čeliť v prevencii a identifikácii obchodovania s deťmi?

Medzi hlavné prekážky patrí skrytá povaha trestnej činnosti. Ale niekedy aj slabý záujem informovať o tom políciu. Najväčším rizikom je rodina, ktorá ubližuje vlastnému dieťaťu. Tam je identifikácia zložitá, keďže členovia rodiny tento trestný čin všemožne kryjú, keďže sami seba chránia pred stíhaním.

Významným problémom je strach obetí alebo ich rodín pred nahlásením zločinu kvôli hrozbe odplaty zo strany páchateľov. Ďalšou prekážkou je nedostatok informovanosti a vzdelania v spoločnosti o tejto problematike. Za týmto účelom sme pripravili pomocný materiál pre jednotlivé autority, či už v oblasti školstva, samospráv a jednotlivých organizácií. Ktokoľvek si ho môže prečítať, stiahnuť, vytlačiť a používať. Rozposlali sme ho aj našim partnerom, ktorých máme na Slovensku viac ako deväťtisíc. 

To sú vážne dôvody, ktoré môžu vyvolávať ďalšie obavy. Čo vás najviac znepokojuje v týchto súvislostiach?

Najviac ma znepokojuje prevalencia týchto trestných činov a sofistikované metódy, ktorými páchatelia manipulujú a vykorisťujú deti. Znepokojuje ma tiež niekedy spomínaný nedostatočný záujem o informovanie sa zo strany verejnosti a nedostatky v systéme detekcie a ochrany obetí, čo umožňuje, že niektoré prípady sú pravdepodobne nenahlásené, a preto nevyriešené.

Ale dá sa to zmeniť. Ako môžeme predchádzať takýmto zvrhlým trestným činom, ako je obchodovanie s deťmi na čiernom trhu vo všetkých jeho formách?

Predchádzanie obchodovaniu s deťmi a iným formám ich zneužívania vyžaduje viacvrstvový prístup vrátane neustáleho záujmu o zdokonaľovanie legislatívy, zlepšovanie spolupráce medzi orgánmi činnými v trestnom konaní na národnej a medzinárodnej úrovni a verejnosťou, zvyšovanie povedomia a vzdelávania v spoločnosti o rizikách a signáloch zneužívania.

Dôležité je tiež podporovať rodiny v núdzi, zlepšovať ekonomické podmienky a prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, ako aj poskytovať efektívnu ochranu a podporu obetiam.

Ak chceme dosiahnuť nejakú väčšiu zmenu, platí, že všetci by sme mali začať najskôr od seba. Ako môže každý jeden z nás prispieť k tejto celkovej zmene a chrániť deti pred týmito zločinmi?

Informovanosťou. Zodpovednosťou v rodičovstve, to je kľúčové. Ako rodičia musíme byť aj ochotní a naklonení k tomu, aby deti takéto informácie získali a primerane veku sme ich svojim deťom sprostredkovali. A nebáť sa, aj keď to nie je vždy jednoduché, oznamovať takéto trestné činy, ak máme podozrenie vo svojom okolí, na pracovisku či v škole. A jednoznačne volať políciu. V opačnom prípade sa vystavujeme tomu, že aj my sami môžeme byť spolupáchateľom takéhoto trestného činu.

To je ďalšia dôležitá vec. Často si nemusíme uvedomovať vážnosť svojej zodpovednosti za neoznámenie a neprekazenie trestného činu. Aké skutočnosti sú rozhodujúce v tomto prípade?

Máme povinnosť oznámiť trestný čin, ak sme sa hodnoverným spôsobom dozvedeli, že niekto takýto trestný čin spáchal. A máme povinnosť prekaziť trestný čin, ak sme sa dozvedeli, že niekto takýto trestný čin pácha alebo sa pripravuje ho spáchať.

V prípade obchodovania s deťmi ide väčšinou o trestné činy proti slobode – napríklad obchodovanie s ľuďmi § 179 TZ, pozbavenie alebo obmedzovanie osobnej slobody § 181 a § 182, zavlečenie do cudziny § 187 a iné, tiež trestné činy proti ľudskej dôstojnosti – znásilnenie § 199, sexuálne násilie § 200, sexuálne zneužívanie § 201 a § 202 ods. 3; a tiež trestné činy proti iným právam a slobodám ako – výrobu a rozširovanie detskej pornografie § 368; a mnohé ďalšie.

Aký hrozí trest za neoznámenie a neprekazenie trestného činu?

Trest závisí od okolností; všeobecne za oba trestné činy hrozí trest odňatia slobody až na tri roky.

Toto bolo veľké memento pre nás všetkých, aby sme boli viac všímaví na deti v svojom okolí a odvážni v pomoci pre ne. Prejdime k odborníkom. Spomenuli ste spoluprácu Odboru prevencie kriminality MV SR so školami, v ktorých organizujete prednášky. Ako táto spolupráca prebieha? Vy im ponúkate školenia alebo, naopak, školy volajú vás?

Keď sme v roku 2019 spúšťali túto službu, oslovovali sme subjekty. Nerobíme prednášky len pre školy, ale aj pre dospelú populáciu a seniorov. Dnes nás volajú a my sa musíme v rámci kapacít rozhodnúť, kam môžeme ísť. Potenciál na tieto aktivity je obrovský. Rozhodujúca je početnosť trestnej činnosti v danej lokalite, počet obetí, ktorým sme sa venovali v danej lokalite. Nemôžeme vyhovieť všetkým naraz. Snažíme sa postupne, aj keď sa nedá vyjsť všetkým v ústrety.

Preto realizujeme vzdelávacie aktivity pre jednotlivé autority, nielen pre zraniteľné skupiny, ale aj pre ľudí, ktorí s nimi pracujú. Napríklad komunikujeme s riaditeľmi škôl pri ochrane mäkkých cieľov, vzdelávame učiteľov v oblasti obchodovania s ľuďmi – chceme im odovzdať maximum nástrojov, všetky naše skúsenosti a pomocné materiály, aby vedeli rozlíšiť problém súvisiaci s kriminalitou a ako postupovať pri jeho riešení; a to aj z pohľadu oznamovania trestného činu. A ponúkame im možnosti obrátiť sa na naše informačné kancelárie a, samozrejme, na policajný zbor, čo je kľúčové.

Tiež vzdelávame príslušníkov policajného zboru na komunikáciu s rôznymi zraniteľnými obeťami, komunikujeme so sociálnoprávnou kuratelou, s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, s ktorým spoluorganizujeme rôzne aktivity.

Keď sa na vašu činnosť pozrieme systémovo, aké sú hlavné stratégie a programy, ktoré Odbor prevencie kriminality na Slovensku uplatňuje na prevenciu obchodovania s deťmi na čiernom trhu a poskytnutie pomoci pre nich?

Zameriavame sa na širokú škálu stratégií a programov vrátane vzdelávania a zvyšovania povedomia, poskytovania priamej podpory a ochrany obetiam, spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní na identifikácii a stíhaní páchateľov a medzinárodnej spolupráce na delenie sa o informácie a osvedčené postupy. Dôležitá je aj práca na legislatívnych zmenách s cieľom posilniť ochranu detí a zlepšiť nástroje na boj proti obchodovaniu s ľuďmi.

Môžete niektoré z nich aj konkrétne vymenovať?

Strategicky máme prijatý Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2024 až 2028, Program podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, ktorý je pre akúkoľvek obeť, ktorá sa doň nahlási, bezplatný. Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi 0800 800 818 slúži nielen pre obete trestných činov, ale pre všetkých, ktorí sa chcú oboznámiť s touto problematikou. Zároveň slúži pre občanov, ktorí si chcú overiť nejakú pracovnú ponuku, či je legálna.

Pri realizácii spolupracujeme aj s mimovládnym sektorom, konkrétne v týchto prípadoch so Slovenskou katolíckou charitou a Gréckokatolíckou charitou, ako aj s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) a ďalšími partnermi, ktorí majú v tejto oblasti dlhodobé skúsenosti. Informačné kancelárie, ktorých je na Slovensku momentálne 16, sídlia v krajských mestách a vybraných okresných mestách – vždy na mieste klientskych centier.

Ktoré z metód a programov považujete vo svojej praxi za najúčinnejšie?

Medzi najúčinnejšie metódy patrí multidisciplinárny prístup, ktorý zahŕňa vzdelávanie a zvyšovanie povedomia, vytváranie bezpečných kanálov pre nahlásenie podozrení, podporu a ochranu obetí, ako aj presadzovanie práva a trestné stíhanie páchateľov. A programy zamerané na znižovanie chudoby, zlepšenie prístupu k vzdelávaniu a posilnenie rodinných väzieb tiež prispievajú k prevencii. Efektívne môžu byť aj kampane na sociálnych sieťach a v médiách, ktoré zvyšujú informovanosť o tejto problematike.

Spomenuli ste spoluprácu s charitami. S akými ďalšími orgánmi a organizáciami spolupracujete na boji proti obchodovaniu s deťmi a akým spôsobom?

Spolupráca zahŕňa výmenu informácií a koordináciu akcií s domácimi a medzinárodnými orgánmi činnými v trestnom konaní, neziskovými organizáciami a vedeckými a vzdelávacími inštitúciami. Pracujeme aj s medzinárodnými organizáciami ako UNICEF, Interpol a Europol, aby sme zlepšili globálne úsilie v identifikácii a ochrane obetí, ako aj v stíhaní páchateľov. Podporujeme tiež vývoj a implementáciu spoločných vzdelávacích programov a osvetových kampaní zameraných na prevenciu obchodovania s deťmi.

Môžete nám priblížiť niektoré príklady spolupráce s medzinárodnými organizáciami a inštitúciami pri riešení týchto problémov?

Ide o spoluprácu na viacerých úrovniach. V rámci policajného zboru cez Interpol, Europol a bilaterálnu medzinárodnú spoluprácu prebieha identifikácia páchateľov, spoločné vyšetrovacie tímy. V rámci prevencie kriminality máme Európsku sieť prevencie kriminality, kde s ostatnými krajinami EÚ riešime spoločné výzvy a témy.

Nedávno sme takto spolupracovali vo vzťahu k ukrajinským odídencom, ktorí prichádzali na Slovensko vo veľkých počtoch počas vojenského konfliktu najmä v roku 2022. Informovali sme ich, že prichádzajú do bezpečnej krajiny, ale nech si dávajú pozor, aby na nich niekto pod zámienkou ponuky práce alebo ubytovania nechcel spáchať trestný čin podvodu, prípadne obchodovania s ľuďmi. To sme komunikovali priamo na hraniciach s niekoľkými mimovládnymi organizáciami, aj medzinárodne s okolitými krajinami, aby sme na to spoločne dávali pozor. Išlo o veľmi rizikové a oslabené osoby, často dámy s deťmi.

S mimovládnymi organizáciami sme spolupracovali aj v jednotlivých veľkokapacitných centrách. Dnes sme ukotvení aj v takzvanom kontingenčnom pláne pre prípad, ak by sa situácia na Ukrajine zhoršila a prílev odídencov by bol znova veľký – veľkokapacitné centrá by sa znova otvorili. Priamo v nich, pri vybavovaní ubytovania, budeme k dispozícii, ako sme aj boli pred dvoma rokmi.

Na internete sme v tom čase mohli nájsť veľa informácií aj v týchto súvislostiach. Identifikovali ste v tom čase nejaké prípady obchodovania s deťmi?

Nie, neidentifikovali sme žiadnu obeť obchodovania s ľuďmi. To však neznamená, že také nie sú. Len nie sú identifikované. Existuje veľa dôvodov, prečo to tak nie je. Často je obeť identifikovaná s odstupom času, nepodarí sa ju identifikovať hneď v zárodku.

Práca s detskými obeťami obchodovania musí byť náročná aj na psychiku. Ako tieto hrozné príbehy detských obetí ovplyvnili pohľad na túto problematiku ľudí v záchranných zložkách?

Nemožno sa tomu poddať, hoci to nie je ľahká vec. Práve preto sme pre kolegov, ktorí pracujú v informačných kanceláriách, zriadili psychologickú podporu pre nich samotných. Pretože za nimi nechodia ľudia s radosťou sa pochváliť, že sa im niečo podarilo, naopak – chodia za nimi väčšinou s vážnymi problémami a hľadajú u nich pomoc, podporu, oporu. Pracovník informačnej kancelárie má byť nastavený tak, aby bol odhodlaný s tým niečo urobiť. Vopred mu vysvetlíme všetky postupy, informujeme ho o možnostiach, ale aj o rizikách.

V prípade identifikovania alebo podozrenia z páchania trestného činu musíme v zmysle Trestného zákona Trestného poriadku potom komunikovať s políciou. O tom všetkom informujeme obete. Informujeme o možnostiach predbežných opatrení, poskytujeme rôzne dôležité kontakty a sprostredkovávame potrebné pomáhajúce služby.

Reálne príbehy detských obetí posilňujú odhodlanie a záväzok k práci na prevencii kriminality, identifikácii a ochrane obetí a stíhaniu páchateľov. Poukazujú na potrebu zvýšenej ostražitosti, vzdelávania a spolupráce medzi rôznymi inštitúciami a organizáciami, aby sa predišlo týmto činom a poskytlo potrebné opatrenie a podpora obetiam.

Prejdime na záver ešte k legislatíve. Aké sú najdôležitejšie legislatívne opatrenia, ktoré by mali byť prijaté na posilnenie ochrany detí pred obchodovaním na čiernom trhu?

Legislatíva je aktuálne dostačujúca s tým, čo poskytuje. Ide o bežný štandard, ktorý je aj v zahraničí. Sme v kontakte so zahraničnými partnermi; ak by vznikla potreba niečo v našej legislatíve upraviť, budeme konať prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR. Nateraz nepotrebujeme niečo urýchlene ani radikálne meniť. Podstatná je ochota nahlasovať takéto trestné činy a prekaziť ich.

Navrhli by ste nejaké opatrenia na zlepšenie spolupráce medzi vládou, neziskovým sektorom a súkromným odvetvím v boji proti obchodovaniu s deťmi?

Kľúčové legislatívne opatrenia zahŕňajú zavedenie prísnejších trestov pre páchateľov a neustále zvyšovanie štandardu ochranného rámca pre obete. Za účelom kvalitnej spolupráce medzi rôznymi sektormi máme vytvorenú multidisciplinárnu expertnú skupinu a regionálne platformy pre výmenu informácií a koordináciu akcií a preventívnych a osvetových programov.

Boj proti obchodovaniu s ľuďmi vrátane detí zostáva prioritou a vyžaduje si neustálu pozornosť, spoluprácu a úsilie zo strany všetkých kompetentných, ale aj nás jednotlivcov, ako aj celého spoločenstva. Zlepšenie vzdelávania, zvyšovanie informovanosti a ochota pomáhať sú kľúčové v boji proti tomuto fenoménu.
Rozhovory boli publikované na nm.sk.