Tajuplná charizma, ktorá priťahuje
Je charizma darom, vlastnosťou alebo schopnosťou? Je nadprirodzená či prirodzená, zdedená alebo vybudovaná? Dá sa imitovať, naučiť, alebo sa v nej vycvičiť? Možno jej vyžarovanie prirovnať príťažlivosti, magnetizmu alebo svätosti? Vedie automaticky k líderstvu, presvedčivosti a dôveryhodnosti? Odpovede na tieto a veľa ďalších otázok sa snažia dať viaceré vedecké disciplíny a odborné štúdie, ktoré sa čiastočne dopĺňajú, vzájomne prelínajú, ale i rozchádzajú.
Psychológia predstavuje charizmu ako súbor vlastností uznávaných okolím, na základe ktorých sa človek môže stať vodcom a ovplyvňujúcim svojím konaním široké vrstvy bez toho, aby ho formálne ustanovili ich predstaviteľom. Ak sa charizma radí medzi vlastnosti, podlieha dvojakému deleniu. Buď patrí medzi prirodzené, alebo medzi získané ľudské vlastnosti.
Keďže ide o veľmi hlbokú a stále nedostatočne prebádanú tému, jej charakteristika nie je striktne jednoznačná. Napriek tomu mnohé a dlhoročné výskumy sa zhodujú v názore, že charizma je jednou z najdôležitejších charakterových čŕt človeka. Vedci, odborníci aj neodborníci ju stále skúmajú, aj nad ňou špekulujú. Možno sa dočítať o viacerých druhoch chariziem, ako napríklad vizionárska, ktorou človek dokáže iných inšpirovať; láskavá, ktorou sa dokáže zblížiť s inými; alebo zamierená, ktorou je človek plne prítomný pri komunikácii. Najmenej obľúbenou je autoritatívna, ktorá môže pôsobiť nevľúdne a stavať na sebavedomí.
Charizma a líderstvo
Pracovníci Univerzity v Lausanne si charizmu spájajú s líderstvom. Podľa nich ju možno ovplyvniť taktikami, ktoré sa môže naučiť používať každý. V svojej štúdii uvádzajú deväť verbálnych taktík a tri neverbálne, ktoré pomáhajú ľuďom k ich väčšiemu vplyvu. Medzi verbálne radia napríklad metafory, prirovnania a analógie, príbehy a anekdoty, kontrasty, rétorické otázky, prejavy morálneho presvedčenia, reflexie skupinových pocitov, stanovenie vysokých cieľov a vyjadrenie dôvery, že sú dosiahnuteľné.
Medzi neverbálne taktiky, ktorými môže človek ovplyvniť svoju charizmu, radia hlas, výraz tváre a gestá. Berú do úvahy aj iné ako opakovanie, humor a rozprávanie o obetovaní. Podľa nich, keď človek tieto taktiky začne používať v svojom profesijnom i súkromnom živote, dokáže sa tak emocionálnejšie spojiť s druhými ľuďmi. Môže vyzerať silnejšie, kompetentnejšie ako hodný rešpektu. V štúdii uvádzajú, že líderský vplyv respondentov sa takto zvýšil približne o 60 %.
Kanadskí psychológovia sa zameriavali na charizmu v koncepte každodenného života. V časopise Journal of Personality and Social Psychology uviedli výsledky svojej štúdie, v ktorej charizmu spájajú s líderstvom a s prívetivosťou. Lídra predstavujú ako osobnosť, ktorá dokáže ľudí viesť, ovplyvňovať a jej prítomnosť je v miestnosti hmatateľná. Prívetivý človek je podľa nich taký, ktorý sa na druhých často usmieva, dokáže si vychádzať s druhými, a ľudia sa pri ňom cítia príjemne. Tiež zastávajú názor, že charizme sa dá naučiť.
Tím psychologických vedcov z Nevadskej univerzity išiel v téme ešte ďalej. V koncepčenej analýze, ktorú publikovali na Frontiers in Psychology, sa zamerali na vodcovské hodnoty charizmatických lídrov. Rozlišujú tri typy motívov moci, ktoré definujú tri spôsoby rozhodovania. Charizmatických lídrov delia na socializovaných, neutralizovaných a personalizovaných. Prví uprednostňujú prosociálny rozhodovací rámec, druhí prijímajú rozhodovací rámec vedúci k strategickému režimu spoločenskej zodpovednosti a lídri tretieho typu majú tendenciu osvojovať si samoúčelné stratégie a rozhodovanie. Tento holistický pohľad posúva o krok vpred poznatky o charizmatických lídroch.
Charizma extroverta vs charizma introverta
Expertka na leadership, autorka knihy Mýtus o charizme Olivia Fox Caban charizmu tiež považuje za výsledok naučeného správania (to zo svojich skúseností tvrdila aj Marilyn Monroe). Obhajuje názor, že ide o použitie verbálnych a neverbálnych nástrojov ako je napríklad zlepšenie držania tela alebo zmena intonácie hlasu. Avšak vyvracia mýty, že charizmatickí dokážu byť len extroverti. Poukazuje na pravdu, že často práve tí, ktorí nemajú nutkanie byť v centre pozornosti, si získavajú väčšie sympatie. Introverti totiž majú väčšiu schopnosť vnútorne hlbšie a citlivejšie spracovávať informácie, s ktorými "žijú", čo sa autenticky odzrkadľuje na ich vyžarovaní.
Aký je charizmatický človek?
Aj keď vedci podávajú viaceré pohľady, názory a taktiky ako sa človek môže stať charizmatickým, nejde len o ich nacvičenie a o teoretické pochopenie vedeckých postupov.
Ide o hlboké stotožnenie sa s istou pravdou a osvojenie si dobrých hodnôt a postojov, ktoré presiaknu človeka natoľko, až z neho "vyžarujú".
Podľa profesora psychológie Richarda Wisemana charizmatická osobnosť dokáže u iných vyvolať silné emócie, ktoré sama cíti, a to bez toho, aby podľahla vplyvu ostatných. Nesnaží sa za každú cenu byť dokonalou, ale autentickou.
"Charizmatická pretvárka" neobstojí. Charizmatický človek nie je dokonalý. Nemá problém priznať svoje slabé stránky, aj keď ľudia si na ňom všeobecne všímajú len tie silné. Je pozorný a vnímavý. Všeobecne vyžaruje harmóniu, pokoj, vnútornú rovnováhu, stabilitu a dôveru. V dobrom sa zaujíma o iných, pamätá si ich mená, pozerá im do očí, snaží sa o porozumenie.
Charizmatický človek tak na jednej strane čelí popularite, obľúbenosti, na druhej strane závisti a žiarlivosti. Byť charizmatickým totiž znamená mať aj veľkú zodpovednosť a vedieť správne čeliť výzvam života. Mnohí to nezvládli. Zlyhali. Spyšneli a svoj vplyv zneužili na manipuláciu iných.
Byť autenticky charizmatickým znamená celoživotný proces práce na sebe - zdokonaľovanie sa v svojich čnostiach, dobrých hodnotách a kvalitách.
Ako spoznať charizmatického človeka, keď mlčí?
Ľudské telo vysiela množstvo neviditeľných signálov, ktoré si ani sami neuvedomujeme. Tým, čím je človek nasiaknutý, čím má naplnené svoje vnútro, to z neho vyžaruje a má schopnosť dotknúť sa pocitov iného človeka.
Ak svojej intuícii a pocitom dovolíme, aby prenikli od srdca do rozumu, môžeme rozlíšiť, akého človeka máme vedľa seba. Pretože nikto nie je schopný vyžarovať niečo, čím nie je naplnené jeho srdce; čo nie je v súlade s jeho vnútrom.
Koreň charizmy nachádzame v hodnotách, ktorými človek žije. Tie prenikajú aj cez pocity; pocit a vnímanie zanechávajú v človeku hlbšie stopy ako dojem alebo slová.
To už poznali mnohé generácie pred nami, od ktorých sa traduje životná pravda: nie je dôležité, čo a koľko toho človek povedal, ale ako sme sa cítili v jeho blízkosti.
Charizmatik - obdarovaný nadprirodzenými schopnosťami
Podľa nemeckého sociológa Maxa Webera je charizma určitá kvalita ľudskej osobnosti, na základe ktorej sa odlišuje od ostatných ľudí a jedinec je považovaný za obdareného nadpozemskými silami alebo schopnosťami, ktoré sa odlišujú od zvyšku ľudstva. Na základe toho je človek obdarovaný týmito vlastnosťami považovaný za vodcu. Weberova charakteristika charizmy sa približuje chápaniu chariziem v Katolíckej cirkvi.
Slovník biblickej teológie uvádza, že pojem charizma je gréckeho pôvodu. Znamená z lásky darovaný dar. Doslova milostivý dar; patrí k tomu istému koreňu ako charis - milosť. Teda nezaslúžený dar milosti. Ide o pôsobenie Ducha Svätého v človekovi; preto sa i navonok môže častokrát javiť ako nadprirodzené. Chariziem je veľmi veľa a sú rôznorodé. Všeobecné delenie sa symbolicky uvádza pod číslom sedem, ktoré znamená úplnosť. Zahŕňa dary: múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti a bázne voči Bohu. Veriaci o ne môžu Boha modlitbou prosiť, ale nemôžu si ich vynútiť.
Pápež František pri generálnej audiencii v katechéze Charizmy v Cirkvi ako osobitné dary, objasnil tieto pravdy. "Tu je charizma oveľa viac ako nejaká osobná kvalita, predispozícia, ktorou môžeme byť obdarovaní: charizma je milosť, dar darovaný Bohom Otcom prostredníctvom pôsobenia Ducha Svätého. Je to dar, ktorý je niekomu daný nie preto, žeby bol lepší ako ostatní, alebo žeby si ho zaslúžil, no je to dar, ktorý mu udeľuje Boh, aby ho s takou istou veľkorysosťou a s takou istou láskou mohol vložiť do služby celému spoločenstvu, v prospech ostatných. Povediac tak trochu ľudským spôsobom, hovorievame: Boh dáva túto schopnosť, túto charizmu tomuto človeku, avšak nie preňho samého, ale aby slúžila celému spoločenstvu."
Nakoľko digitalizácia sprostredkuje, zachytáva a ovplyvňuje charizmu
Neucelený záver záhadnej charizmy nanovo otvára virtuálny svet. Či už ide o vedcov, ktorí charizmu chápu ako prirodzenú vlastnosť alebo schopnosť, v ktorej sa môže človek cvičiť a zdokonaľovať, alebo o kresťanské pravdy, ktoré učia, že charizma je nadprirodzený Boží dar, o ktorý môže človek prosiť, otvoriť sa mu, prijať ho a spolupracovať s ním, obe čelia novej výzve - digitalizácii.
Mnohé z uvedených odporúčaní vedcov platili v kontakte s človekom face-to-face. Súčasný človek však častejšie pôsobí aj online vo virtuálnom svete, na sociálnych sieťach, kde ako nástroje komunikácie používa predovšetkým text, audio a video. Otázne je, nakoľko dokáže technika sprostredkovať charizmu človeka.
Tejto téme sa venovala profesorka riadenia ľudských zdrojov na Technologickom inštitúte Karlsruhe Petra Nieken. Výsledky jej štúdie ukazovali pozitívnu koreláciu medzi videokomunikáciou a charizmatickou komunikáciou. Aj keď virtuálny priestor a digitálna komunikácia do istej miery eliminuje príležitosti na signalizáciu charizmy, video, v ktorom vystupuje charizmatická osobnosť je stále lepšie než video neutrálne.
Virtuálny priestor, do ktorého človek vkročí so svojou charizmou len prehlbuje a rozširuje obzory vedeckého bádania, ktoré si vyžadujú ešte veľa času, než človek objaví celú pravdu o tajuplnej charizme.
Prosím čitateľov o rešpektovanie autorských práv.