Desať Božích prikázaní v modernom svete

01.05.2024

Sumár rozhovorov na tému Desatoro, v ktorých deväť katolíckych kňazov vysvetľuje Božie pravdy v aplikácii na súčasnú dobu. V téme idú na hlbinu, k podstate; vedecko teologickým pohľadom a zrozumiteľnou rečou poukazujú na Božiu pedagogiku s nemennou večnou platnosťou.

Od starozákonných čias Mojžiša, ktorý na hore Sinaj dostal od Boha dekalóg, sa veľa zmenilo. Zaprášila stopa času aj desať Božích nariadení? Niektorí ľudia veľmi nerozumne a zbytočne volajú po ich aktualizácii. Oslovila som v tejto súvislosti deväť teológov - odborníkov na danú tému. Zhodujú sa aj v pravde, že Boh je nad časom, a teda niet čo z jeho usmernení aktualizovať. Aj v Desatore nám potvrdzuje, že predbehol dobu. 


JOZEF JANČOVIČ - Desatoro

Úvodný rozhovor o udalostiach na Sinaji, Ježišovom pohľade na Desatoro
i paradoxe slobody v prikázaniach.

"Boh neoslobodil svoj ľud, aby si ho prikázaniami zviazal. Uctievanie Boha sa nemá stať novým druhom otroctva."

Sú to akési imperatívne mantinely, ktoré jednotlivca chránia pred zotročením a ľudským úpadkom v úcte karikatúr Boha.

"Príkazy však efektívne chránia aj druhých, napríklad pred otrockou prácou v sobotu, pred stratou života, poškvrnou manželstva, stratou majetku a cti.

Dnešný človek si nahovára, že nehreší. O hriechu nechceme počúvať, samoľúby egoizmus nás vedie k sebeckým postojom. Desatoro jednoducho človeka imperatívnym spôsobom zastaví. Robí to spôsobom blízkym autoritatívnej výchove detí, ktorá je opakom nezúčastnenej výchovy. Varuje človeka pred zlom bez dlhého vysvetľovania, čím ho chráni pred sebectvom a hriešnymi túžbami."


Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.
Miluj svojho blížneho ako seba samého.

"Mnohí kresťania ostávajú pri náboženských vedomostiach na úrovni 3. triedy ZŠ a veria svojmu bohu, ktorého si vytvorili. Ak nebudujem vzťah k Ježišovi Kristovi a som mimo spoločenstva Cirkvi, čo mi to pomôže?"

Božie pôsobenie nie sme schopní ohraničiť do nejakých schém.
On vždy prekvapí.

"Ak je šťastie závislé nie od toho, čo mám vnútri, ale od vonkajšej veci, disponujem sa k tomu, aby som bol manipulovaný. A potom je jedno, či kúpim kameň alebo ruženec. Je to len povera, že moje šťastie závisí od nosenia kríža, červenej šnúrky, hviezd a podobne."

"Rozdiel medzi Božím a diablovým plánom je, že Boh nám ho postupne odkrýva, aby sme zostali slobodní. Keby sme hneď vedeli, čo nás čaká, nezniesli by sme to. Veštci svoje výklady podávajú ako náš osud, a tým nás oberú o možnosť voľby."

"Diabol si rád s nami hrá hru mačka a myš. Diabol je tá mačka a my sme jeho myš, s ktorou sa hrá, občas jej dá slobodu, dokonca pocit víťazstva. Ale je to len jeho hra. Ako končí, vieme."

Prečítajte si rozhovor v plnom znení: Povery, mágia, veštby / Diabol pracuje ako úžernícka nebankovka, požičia rád, aby časom získal všetko


Nevezmeš Božie meno nadarmo.


"Dať spoznať niekomu svoje meno znamená stať sa zraniteľným. Boh berie na seba toto riziko vzťahu aj s tým vedomím, že človek ho môže zraniť, že môže znesvätiť Božie meno."

Znesväcovanie Božieho mena je otváranie cesty pre zlého ducha. Preto neplatí, že sa nič nedeje, keď niekto hovorí neslušne a rúhavo. Že sú to iba slová. Vyslovené alebo počuté slovo nás formuje.

"On je Boh pre nás. Ale to neznamená, že je k našim službám. Namiesto toho, aby sme vraveli: "Ty si Boh pre mňa, tak urob, čo chcem", prosme Boha: "Ty si Boh pre mňa, preto urobím, čo Ty chceš."

"Keď nežijeme podľa sociálneho poriadku, keď túto krajinu napĺňame závisťou, nenávisťou, nespravodlivosťou, znesväcujeme tým Božie meno. Nemôžeme sa potom čudovať, že svet kresťanom neverí."

Prečítajte si rozhovor v plnom znení: Zavládla pomýlená predstava, že zahrešiť v priamom prenose pridá na humornosti


Spomeň si, aby si deň sviatočný svätil.


"Hodnota tej istej hodiny závisí od toho, čo ju napĺňa a kam smeruje. Narodením Ježiša Krista vstupuje večnosť do času a čas do večnosti. Teda aj najbežnejšia činnosť v sa v Kristovi a v spojení s ním stáva súčasťou večnosti. To sa osobitným spôsobom deje vo svätej omši, ktorá je jadrom kresťanskej nedele."

"Najvznešenejšia činnosť, a teda aj najefektívnejšie využitý čas, ktorej je človek schopný, je chváliť Boha, žehnať, obdivovať. Len vďaka správne prežívanej nedeli sa človek môže stať plne človekom, naplno sám sebou."

Od kresťanov sa očakáva, že sa pre hľadajúcich stanú svetlým majákom.

"Sviatočný čas dáva hlboký zmysel aj času práce. Pre spoločnosť založenú na maximálnom výkone sa sviatočný čas zdá prázdny a neproduktívny. Vypĺňa sa teda novým zhonom za "konzumom odpočinku". Neurotický zhon, ktorý vypĺňa voľné dni, je v konečnom dôsledku veľkou nostalgiou po sviatočnom."

"Eucharistia a nedeľa tu bude aj bez vás, ale čo bude z vás bez nedele a Eucharistie?!"

Prečítajte si rozhovor v plnom znení: Kríza svätenia nedele / Pre mnohých je nedeľná svätá omša len akýmsi duchovným wellnessom


Cti otca svojho i matku svoju.


"Deti si nevyberajú svojich rodičov, narodia sa, prídu na svet a úlohou rodičov je dobre sa o nich postarať a vychovať. Sú za nich zodpovedné v ľudskej, materiálnej, rozumovej i duchovnej oblasti."

"Ak dieťa vo svojej rodine nezažilo dostatočnú rodičovskú lásku, automaticky jej má nedostatok. Takému dieťaťu hrozí uzavretie sa do seba a akési vnútorné zablokovanie v medziľudských vzťahoch."

Ctiť si a vážiť svojich rodičov, i napriek ich nezvládnutým manželským konfliktom, je aktom uváženého rozhodnutia v duchu kresťanskej lásky.

"Deti nemôžu akceptovať fyzické či psychické násilie, nedostatok rodičovskej lásky, výchovy, záujmu a starostlivosti. Dokonca, ak by nejaký rodič navádzal v morálnej oblasti svoje dieťa na nejakú zlú vec či hriech, nemá s ním za žiadnych okolností súhlasiť. Základnú úctu voči ním by si však malo zachovať."

Prečítajte si rozhovor v plnom znení: Prikázanie je obojsmerné. Prehnaná rodičovská kritika je narcistickým prejavom


MICHAL VIVODA - 5. prikázanie

Nezabiješ.


"Človek, ktorý je ponorený do pýchy a sebectva, vníma tieto napomenutia ako ohrozenie svojej spupnej moci a sily. A každého človeka, ktorý ho napomína priamo alebo nepriamo cez svoje tiché a úprimné svedectvo, vníma pyšný a sebecký človek ako nepriateľa, ktorého treba umlčať, potlačiť, zneškodniť, ba až zničiť - telesne, duševne, alebo aj duchovne. Preto je toľko zla, násilia, nenávisti vo svete: sme sebeckí a pyšní. A ešte to dokážeme bravúrne zakryť pod falošné motívy a podoby prekrútenej ľudskosti a nábožnosti."

Odmietame skutočnosť a tajomstvo smrti, chceme tu byť a žiť za každú cenu. No nie sme my pánmi nad životom a smrťou. Chýba nám pokora pred tajomstvom života i smrti.

"Rodičia môžu odovzdať svojim deťom len to, čo si sami osvojili. Ak si rodičia neosvojili správne postoje a názory, tak odovzdávajú svojim deťom nesprávne názory a postoje. Ubližujú im. Deformujú ich charaktery. (...) Dnes sa, žiaľ, úcta v spoločnosti nenosí. Vládne nevraživosť, neohľaduplnosť, verbálne, telesné i duševné násilie..., ktoré idú proti obsahu piateho prikázania."

Prečítajte si rozhovor v plnom znení: Nenechajme sa pod rúškom falošného humanizmu chytiť do pasce mravného zla


MAROŠ LOVIČ - 6. a 9. prikázanie

Nezosmilníš. Nepožiadaš manželku blížneho svojho.

"Láska je prítomnosť milujúcej osoby v nás. Ide o prítomnosť milovanej v milovanom alebo milovaného v milovanej. Teda nie je to len cit či rozhodnutie vôle, ako sa mnohí domnievajú. Začína sa ako vášeň - amore come passione, ako niečo, čo nás zasiahne nezávisle od našej vôle. Ide o ontologické zranenie, keď nás zasiahne prítomnosť inej ľudskej bytosti. Následne nastáva láska ako voľba - amore come scelta. Prítomnosť druhej osoby nás samých začne vnútorne bytostne premieňať. Začíname sa na ňu niečím podobať a prináša to do nášho života určitý druh potešenia.

Tento fakt uznávajú aj psychológovia, že zamilovanosť pomáha s väčšou ľahkosťou zvládať ťažkosti. Prítomnosť druhej osoby v nás vyvoláva túžbu vytvoriť reálnu jednotu s milujúcou osobou. Spočinutie v radosti s ňou. Milujeme preto, lebo sme zasiahnutí krásou a obdarovaní láskou inej osoby."

Skutočná láska nesie v sebe nielen prísľub tela, ale aj prísľub času. Dať všetko a dať to navždy.

"Šieste prikázanie hovorí o vernosti. Celé Sväté písmo nám predstavuje vernosť lásky Boha k nám. Prejavuje sa v zmluve a záväzku, ktorý berie Boh na seba. Vo vernosti je ukryté Božie meno."

Prečítajte si celý rozhovor: Milujme vášnivo, ale podľa správnych túžob


PETER JUHÁS - 7. a 10. prikázanie

Nepokradneš. Nepožiadaš majetok blížneho svojho ani ničoho, čo jeho je.

"Človek môže prirodzene vlastniť a právoplatne si veľa privlastniť, ale s právom ide ruka v ruke aj zodpovednosť."

"Ľudia, ktorí dostali viac darov, sú zodpovední aj za ľudí, ktorí dostali menej darov a sú pozývaní podeliť sa."

"Je to mandát, ktorý bol prítomný od počiatku - nielen podeliť sa o to, čo máme navyše, ale podeliť sa o všetko. Žiaľ, v tomto svete kvôli dedičnému hriechu existuje nerovnosť."

Ľudská slabosť nás často nabáda robiť kompromisy vo svedomí, ale Boh nás pozýva so zlom nepaktovať.

"Dôležité je, aby sme sa snažili o poctivosť, ktorej sme schopní. Aj tu sú určité hranice, kde siaha akceptovateľnosť; sú stanovené zákonom, pravidlami či napríklad Desatorom Božích prikázaní. Sú línie, ktoré sa nemôžu prekročiť."

Prečítajte si rozhovor v plnom znení: Každé bohatstvo, aby bolo dobré, musí mať aj sociálny rozmer


MARTIN KRAMARA - 8. prikázanie

Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu.

"Je užitočné vracať sa pri verbalizovaní vlastných myšlienok k starému Sokratovi a k jeho testu. "Si si istý, že to, čo chceš povedať, je pravdivé? Si si istý, že je to dobré? Si si istý, že je to užitočné?" Ak moja myšlienka týmto sitom neprejde, je lepšie nechať si ju pre seba."

Kto je vnútorne zrelý a vyrovnaný, šťastný, ten nepotrebuje zbierať klepy o druhých. Veď načo? Je to zbytočné a ničomu to neosoží. Zrelý človek nemá radosť z cudzieho nešťastia.

"Na mieste je cvičiť sa v opatrnosti. Vybudovať si ochrannú reakciu. Najmä keď sa nás vec netýka a nemôžeme s ňou nič urobiť. Môže byť, že sa niekto potrebuje len vyrozprávať, posťažovať, zložiť svoje starosti. Tam môžeme trpezlivo počúvať. Ale aj vtedy treba zostať opatrný a neprilievať benzín do konfliktu."

"Vždy viac osoží nabádať k odpusteniu, než povzbudzovať k hnevu či pomste."

"Netreba zabudnúť na staré pravidlo, že kto pred vami v neprítomnosti inej osoby ohovára túto osobu, bude vo vašej neprítomnosti ohovárať vás."

Prečítajte si rozhovor v plnom znení: Klebetníci vždy dúfajú, že sa pridáme na ich stranu. Nesadnime im na lep


 11. prikázanie - NEVZDÁVAJ SA!



Prečítajte si tiež ďalšie série rozhovorov: 
6 hlavných právd v súčasnosti  +  7 sviatostí pre dnešného človeka

© 2022 Júlia Kubicová. Všetky práva vyhradené.
Vytvorené službou Webnode Cookies
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky