Peter Šimko / Moc Eucharistie je mocou Ježiša Krista

Eucharistickú adoráciu všeobecne chápeme ako prejav úcty voči Bohu v premenenej hostii. V dnešnej dobe, keď je slovo úcta sprofanizované, si však každý môže pod tým predstaviť niečo iné. Ako by sme mali správne pochopiť tento úkon, čo sa deje počas adorácie Eucharistie a aký má zmysel pre náš život, vysvetľuje generálny vikár Mons. Peter Šimko.

V rozhovore sa dozviete:
- ako pochopiť nadprirodzenú silu a zázračnú moc Eucharistie,
- aký je rozdiel medzi úctou a adoráciou,
- čo je pointou eucharistickej adorácie,
- aká je pravda o Bohu v Najsvätejšej Eucharistii,
- čo počas adorácie robí Boh a čo máme robiť my.

Možno nejako ľudsky pochopiť nadprirodzenú silu a zázračnú moc Eucharistie?

Keďže Eucharistia nie je neosobná vec, ale živý Ježiš Kristus v podobe chleba a vína, teda moc Eucharistie je mocou Ježiša Krista. Je to ten istý Ježiš Kristus, ktorý rozkázal vetru a moru, aby sa utíšili, uzdravoval chorých, vyháňal démonov, odzbrojoval nepriateľov ako Nazarete, keď ho chceli zabiť zhodením zo skaly, ale zároveň je to ten istý Ježiš Kristus, ktorý sa nechal zajať, zbičovať, odsúdiť, opľuvať, umučiť.

Napriek tomu je vždy víťaz. Moc Eucharistie je nepochopiteľná ľudskými mierami. Eucharistia je účinná vždy, ale tak, ako to chce Boh a nie ako chceme my. Nuž, veď aj my sa modlíme "buď vôľa tvoja", nie moja. Samotní apoštoli boli najprv sklamaní z Ježiša, že podľa ich názoru neuplatnil svoju moc, keď ho zajali, ale neskôr porozumeli Božím plánom, ktoré sú vždy dobré.

S adoráciou je spojená úcta. Ako ju máme správne chápať v tomto kontexte?

Úcta je vnútorný postoj človeka k niečomu, čo ho prevyšuje. Čím má človek väčšie poznanie, tým viac vníma svoje limity a veci, ktoré nemá vo svojej moci - prírodné zákony, život, ľudská duša, nadprirodzeno. Boh je láska. Je pre nás všetkým, ale nedá sa kúpiť ani vlastniť, túžime po nej a zároveň sa proti nej vzpierame, lebo je náročná a chce všetko, celého človeka. Úcta vychádza z pokory.

Adorácia ide ešte ďalej, preniká do podstaty človečenstva. Čo je jej pointou?

Úcta ako taká je širší pojem. Adorácia je najvyššou úctou a týka sa iba vzťahu k Bohu. Adorácia je klaňanie, nie kľaknutie. Jednoducho povedané: priznávam, že som malý a Boh je veľký, kladiem ho nad všetko, čo mám. On je Stvoriteľ a ja stvorenie.

Keď v pokore priznáme túto pravdu o sebe, čo si máme uvedomiť o Bohu v Najsvätejšej Eucharistii?

Eucharistia je tajomstvo Božej lásky. Všemohúci sa stáva zraniteľným pre nás. Je to živý Kristus medzi nami v sviatostných znakoch. Neporaziteľný, aj keď nie podľa našich predstáv. Pri Nazarete ho chceli zabiť, ale on prešiel pomedzi nich a odišiel. Na kríži sa zdalo, že je bezmocný, ale ukázalo sa, že takto porazil diabla. Boh ukazuje svoju moc cez Eucharistiu, ale nie tak, ako si to želáme. Sme pred tajomstvom, ktoré nás prevyšuje. 

Deje sa počas eucharistickej adorácie niečo jedinečné, nadprirodzené?

Buduje sa náš vzťah so Stvoriteľom. Boh je so mnou a ja s ním. Poznáte niečo viac?

V každom vzťahu sa vzájomne niečomu naučíme, nejako sa formujeme. Ako je to vo vzťahu s Bohom? Ako nás môže meniť táto blízkosť Božej lásky pri adorácii Najsvätejšej Eucharistie?

Počas adorácie Boh koná viac ako my - uzdravuje, oslobodzuje, očisťuje, ponúka správne životné smerovanie, usporadúva nám životné okolnosti k správnemu a dobrému cieľu. Blízkosť Božej lásky sa prejavuje na prvom mieste pokojom, ktorý nás preniká.

Ako by sme mali vnímať a prežívať čas adorácie čo najefektívnejšie, teda aby sme "niečo" nepremárnili?

Boh nie je náš klient alebo stránka či povinnosť - doprajme si čas, buďme prirodzení, otvorme si pred ním svoje srdce aj trináste komnaty a nezabudnime sa stíšiť ako Mária, sestra Marty a Lazára z evanjelia.

"Eucharistia je tu na zemi vrcholom stretnutia so živým Kristom."

"Z diablovho strachu voči Eucharistii vyviera jeho nenávisť voči nej. Má poznanie, že tam je Kristus, ale nikdy nevie, ako zvíťazí, teda, akým spôsobom Kristus uplatní svoju moc." 

prečítajte si tiež: Peter Šimko / Eucharistia v našich rukách je ako náš osud

Peter Šimko / Svätá omša má nadčasový charakter - nebo spája so zemou

Mons. ThLic. PETER ŠIMKO

v kňazskej službe pôsobil vo viacerých farnostiach a zároveň ako dekan Smolenického dekanátu, notár, neskôr obhajca zväzku a napokon sudca Arcidiecézneho tribunálu, generálny vikár Trnavskej arcidiecézy a riaditeľ Arcibiskupského úradu v Trnave.
Zároveň je i kanonikom, rektorom Katedrály svätého Jána Krstiteľa, tiež členom Kňazskej rady a Zboru konzultorov Trnavskej arcidiecézy a tajomníkom komisie na posúdenie predpokladaných videní a zjavení; venuje sa aj službe oslobodenia.